Podarilo zlepšiť situáciu v predaji mliečnych a mäsových výrobkoch, vianočné nákupy však odhalili množstvo nedostatkov pri predaji ovocia či zeleniny.
Mobilizácia stoviek inšpektorov, ktorí v spolupráci s políciou, ale aj finančnou kontrolou preverovali stovky kamiónov, priniesla na sklonku zimy „ovocie“ v podobe poklesu nevyhovujúcich zásielok z Poľska. Paradoxne najviac výhrad mali inšpektori proti tovaru, ktorý prichádzal z Rakúska, až potom nasledovalo Poľsko, ale hneď na treťom mieste bol tovar pochádzajúci zo Slovenska.
Na oslavu Vianoc neváhajú Slováci minúť mimoriadne veľa peňazí na nákup potravín. Najmenej sklamaní boli spotrebitelia pri mäsových a mliečnych výrobkoch, kde potravinoví inšpektori zaznamenali len šesť percent porušení. Nespokojnosť vládla pri predaji mrazených rybích výrobkov, v ktorých nezriedka našli inšpektori zvýšený často až vyše štvrtinový podiel vody.
Najväčšia až desaťpercentná porušenosť tovaru bola zaznamenaná pri ovocí a zelenine. Napríklad pri mandarínkach a uhorkách takmer celej jednej tretine vystavených plodov inšpektori nevedeli identifikovať krajinu pôvodu. Slovensko sa podobne ako ostatné krajiny Európskej únie sťažovalo a vo veľkom vracalo do Turecka zásielky fíg. Brusel má teraz prijať opatrenia, ktoré povedú k sprísneniu posudzovania dodávok týchto produktov do členských krajín únie.
„V celom rade produktov si však na Slovensku musíme urobiť poriadok sami,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Osvedčili sa cestné kontroly. Tie ukázali, že nekvalitné potraviny neprúdia do slovenských obchodov len z tretích krajín, ale aj zo štátov Európskej únie. Preto do aktuálnej novely zákona o potravinách pribudne povinnosť nahlasovať tovar pred dovozom regionálnym veterinárnym a potravinovým správam. Inšpektori tak budú mať prehľad o každej zásielke.
Ako dobrý ťah sa ukázalo aj presunutie kontrol obchodných reťazcov a ich skladov do večerných a nočných hodín. Práve vtedy tam podľa šéfa štátneho potravinového dozoru Jozefa Bíreša dokladali na pulty tovar, ktorý nespĺňal požiadavky potravinárskej legislatívy. Kým na začiatku leta mali obchodné reťazce mieru nezrovnalostí s potravinárskym zákonom na úrovni od 11 po 53 percent, teraz sa pohybuje od 18 po 0,5 percenta.
Napriek tomu ťažko hovoriť o spokojnosti. Vlani potravinovým hriešnikom udelili v rámci 2 026 správnych konaní pokuty za 1,313 milióna eur. Pri najvyššej z nich za 30-tisíc eur sa jeden z obchodných reťazcov odvolal. Obchodníci našli v zákone slabiny, keď poukazujúc na obchodné tajomstvo odmietali zverejňovať niektoré údaje. To všetko by mala podľa Jahnátka odstrániť novela potravinového zákona, ktorá od apríla tohto roka ráta s jednoduchším udeľovaním a vymáhaním pokút až vo výške päť miliónov eur.
„Slovensko dopláca na to, že nemá dosť vlastných potravín. To pri dovozoch otvára priestor aj na import druhotriednych tovarov,“ poukazuje na jednu z príčin predaja nekvalitných potravín Marián Varga z Ovocinárskej únie. Ak sa k tomu pridá spotrebiteľ, ktorý uprednostňuje cenu pred kvalitou, o to ľahšie sa predávajú takéto potraviny. Potravinársky vedec Peter Šimko dodáva, že „na kontrolu trhu nestačí nasadzovať len inšpektorov, mobilizovať sa musia samotní spotrebitelia. V Česku a Rakúsku dokážu na obchodníkov vyvinúť oveľa väčší tlak ako na Slovensku.“