Prvý krok čaká na vládu už v stredu. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský totiž na rokovanie kabinetu poslal analýzu, z ktorej vyplýva, že pre štát je výhodné, aby bola prepojka ropovodu Družba do Schwechatu vybudovaná.
„Projekt by predstavoval v poradí len druhé spojenie východných a západných ropovodných systémov Európy a poskytoval by možnosť zvýšenia prepravovaného objemu ropy, čo by zaistilo strategickú pozíciu Slovenska ako významnej tranzitnej krajiny,“ píše sa v dokumentoch.
Občianski aktivisti zo združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov však majú úplne iný názor. Zisky, ktoré vzniknú vďaka preprave ropy do rafinérie OMV, totiž podľa nich nevykryjú škody z prípadnej havárie.
„Ak ropovod povedie popri hranici Žitného ostrova, je to rovnaké, ako keby išiel po obilnici Slovenska. Takisto viesť ropovod cez obytnú zónu alebo cez Dunaj je absurdné a život ohrozujúce,“ argumentuje aktivista Michal Ondrejka a dodáva, že netreba zabúdať aj na chránené územia i zdroje pitnej vody, ktoré bude ropovod ohrozovať. Tieto argumenty chcú dnes aktivisti poslať aj Ficovmu kabinetu.
Prekvapený bratislavský magistrát
Vlna kritiky na kroky ministra hospodárstva sa však zniesla aj spomedzi zástupcov samosprávy. Z analýzy totiž vyplýva, že najvýhodnejšie bude, ak ropovod bude umiestnený pri diaľnici D1 medzi Veľkým Bielom a bratislavskou Petržalkou. Následne má pokračovať buď popri chránenom Pečnianskom lese, alebo tiež chránenom Starom háji. Hovorca bratislavského magistrátu Ľubomír Andrassy bol v utorok zaskočený informáciou, že vláda sa má analýzou zaoberať už v stredu. Pritom v dokumentoch sa píše, že všetky postupy budú realizované v úzkej súčinnosti s mestom, mestskou časťou Petržalka či Bratislavským samosprávnym krajom.
„Je prekvapujúce, že súčasná vláda ide v koľajach tej predchádzajúcej, keď o takej dôležitej a zároveň citlivej téme ide rokovať bez toho, aby poznala postoj hlavného mesta a iných dotknutých samospráv,“ podotkol Andrassy a dodal, že primátor Milan Ftáčnik už v minulosti prezentoval svoje negatívne stanovisko k vedeniu ropy cez stred Bratislavy a najhustejšie obývané časti mesta.
Ak by rakúska rafinéria odoberala cez novú prepojku šesť miliónov ton ropy ročne, v prípade havárie by z ropovodu každú hodinu vytieklo zhruba 685 ton horľavej suroviny.
Okrem toho by sa museli zmeniť najdôležitejšie dokumenty mesta i kraja. Vyšší územný celok i bratislavský magistrát totiž v územných plánoch nemajú zakotvenú žiadnu trasu pre ropovod a vláda im nemôže prikázať, aby plány zmenili.
Transpetrol odmieta ekologickú hrozbu
Expert na energetiku a zároveň bývalý šéf dozornej rady Transpetrolu Karol Hirman však argumenty o ohrození životov či zdravia odmieta. „Ropovod bude niekoľkonásobne chránený, takže riziko úniku ropy do životného prostredia bude minimálne. Na druhej strane však stúpnu zisky štátneho Transpetrolu, pretože rakúska rafinéria bude mať podpísanú zmluvu, vďaka ktorej bude platiť za prenájom, aj keby žiadnu ropu tadiaľ neodoberala,“ podotýka Hirman.
Vlani poslal Transpetrol do štátnej kasy dividendy v celkovej výške viac ako desať miliónov eur. Počas roka však preprava čierneho zlata cez ropovod Družbu poklesla, keďže české rafinérie odoberali ropu aj prostredníctvom ropovodu IKL, ktorý vedie z nemeckého Ingolstadtu. Člen predstavenstva Transpetrolu Martin Ružinský sa tiež obáva, že v budúcnosti by mohol transport ropy cez Slovensko klesnúť ešte viac a firma by mohla mať existenčné problémy. Po prebehnutí rekonštrukcie ropovodu Adria z maďarskej Szazhalombatty do slovenských Šiah by totiž Slovnaft mohol uprednostniť odber čierneho zlata cez danú prepojku. Energetický expert však túto hypotézu odmietol. „Prepojka existuje už v súčasnosti a jej kapacita je nezanedbateľná. Keby Slovnaft chcel odoberať ropu z Maďarska, robil by to už teraz,“ podotkol Karol Hirman.
Sedemnásť variánt trás
Investorom do projektu prepojenia Družby a schwechatskej rafinérie by mal byť Transpetrol spolu s rakúskym OMV. Náklady na prepojenie by sa mali pohybovať okolo sto miliónov eur. Jediným vlastníkom Transpetrolu, ktorý spravuje ropovody, je v súčasnosti ministerstvo hospodárstva. To získalo za prvej Ficovej vlády späť akcie spoločnosti, po tom, čo ich Dzurindova vláda predala ruskému Jukosu.
Za prvej Ficovej vlády sa začalo hovoriť aj o vybudovaní prepojenia do schwechatskej rafinérie. Medzi ľuďmi i odborníkmi sa však zdvihla silná vlna odporu, pretože ropovod vtedy mal prechádzať cez Žitný ostrov a podľa nich tak ohrozoval slovenskú obilnicu. Za Radičovej vlády sa plány na budovanie zmenili a ropovod už dôležité územie obchádzal. Vzniklo sedemnásť variantov trás, pričom všetci starostovia a primátori sa o nich dozvedeli až z médií. Vhodná trasa, ktorá by neohrozovala životné prostredie, sa zatiaľ nenašla.