Štát má teraz v Slovenskom plynárenskom priemysle 51 percent akcií bez možnosti rozhodovať a za spomínanú sumu by podiel stúpol na 100 percent. Fico avizoval, že vláda má záujem o nárast vplyvu v SPP. Rezort financií však navrhuje, aby sa peniaze radšej použili na pokles deficitu rozpočtu a zmiernil sa tak tlak na rast daní.
Šanca na zväčšenie vplyvu štátu prišla po tom, čo sa 10 rokov od privatizácie nemeckí a francúzski investori rozhodli svojich 49 percent akcií vrátane manažérskej kontroly predať. Kupcom by sa mal v piatok stať český Energetický a průmyslový holding. Vláda v stredu s transakciou súhlasila pod podmienkou, že môže ovládnuť materský SPP, ktorý predáva plyn. Dcérske spoločnosti SPP distribúcia a Eustream, ktorý prepravuje plyn na západ, ovládnu Česi cez kontrolu manažmentu a vlastníctvo 49 percent akcií. Či štát možnosť využije, ukáže hĺbkový audit, ktorý má trvať najviac tri mesiace.
„Ak by teda štát chcel odkúpiť 49 % akcií SPP, tak by ho to vyšlo na zhruba 58,8 milióna eur,“ spresnil v stredu minister hospodárstva Tomáš Malatinský. K podpisom prevodných zmlúv by podľa ministra malo dôjsť zajtra. Dnes totiž musí transakciu schváliť aj vedenie Fondu národného majetku.
Ministerstvo financií podľa štátneho tajomníka Petra Pelegriniho s kúpou polovičného podielu v SPP cez vzdanie sa časti dividend nesúhlasí. „Pre ministerstvo financií je príjem do štátneho rozpočtu prioritou,“ podotkol Pelegrini.
Malatinský však argumentuje, že Slovensko nebude dostávať menej peňazí ako v súčasnosti. Po vstupe Čechov do SPP by sa totiž mal zmeniť aj spôsob vyplácania podielov na zisku z jednotlivých firiem. Podľa novej akcionárskej zmluvy bude predstavenstvo predkladať valnému zhromaždeniu návrhy na rozdelenie zisku tak, aby ročné dividendy boli v období piatich rokov po jeho vstupe v ročnej výške minimálne 600 miliónov eur, z čoho polovica pripadne štátu. Zo zisku SPP za rok 2011 štát zinkasoval 280 miliónov eur. V minulosti sa však z podniku čerpali aj sporné mimoriadne dividendy.
SPP tvrdí, že na predaji plynu domácnostiam pre zle nastavenú reguláciu stráca desiatky miliónov eur ročne. Podľa analýzy, ktorú má denník Pravda k dispozícii, bola však materská spoločnosť za rok 2011 aj bez tržieb z tranzitu plynu v prevádzkovom zisku vyše 80 miliónov eur. Na rozdiel od Smeru prakticky všetky opozičné parlamentné strany sa prikláňajú k tomu, že stratovú činnosť sa kupovať neoplatí. Aj pred privatizáciou boli ceny plynu na Slovensku nízke, ale podnik mal z predaja plynu straty, čo sa neskôr prejavilo na skokovom zdražovaní.
So zmenou vlastníka tiež prebehnú zmeny v počtoch zástupcov Slovenska v najdôležitejších dcérskych spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú distribúciou zemného plynu na území Slovenska a transportom plynu z východu na západ. V predstavenstvách by mal mať podľa Malatinského po novom štát dvoch predstaviteľov a minoritný akcionár troch členov. V súčasnosti má Slovensko v predstavenstvách SPP distribúcia a Eustream po jednom členovi, zahraniční vlastníci majú dvoch ľudí.
Podľa dokumentov schválených v stredu vládou by mohol štát po vstupe českej skupiny do SPP získať strategickú podporu pri realizácii zámerov spoločnosti v oblasti prepravy, uskladňovania a dodávky plynu na Slovensku a v okolitých krajinách.
„Náš plyn chce dať premiér do rúk špekulantom a finančným skupinám. Považujeme to za ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska,“ oponoval v stredu, naopak, podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec.
Po vstupe holdingu, v ktorom majú podiely finančná skupina PPF ovládaná miliardárom Petrom Kellnerom, slovenskí finančníci J&T a Daniel Křetínský, by sa mali skončiť aj spory na súdoch o ceny plynu.