Tieto tri faktory sa podpíšu aj pod miernejší rast slovenského hospodárstva. Podľa najnovších odhadov Národnej banky Slovenska sa rast ekonomiky krajiny v budúcom roku zmierni z tohtoročných 2,4 na 1,6 percenta.
NBS je tak v prognóze vývoja ekonomiky najmenej optimistická, keď Európska komisia, OECD, rezort financií či nezávislí analytici hovoria skôr o 2-percentnom raste. Ak sa rast hospodárstva spomalí viac, krajinu čakajú ďalšie výpadky vo výbere daní a odrazí sa to aj na spotrebe či trhu práce.
„Predikciou sa dostávame mimo pásma analytikov, sme pesimistickejší ako väčšina trhu,“ priznáva viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.
| Čo čaká na budúci rok slovenskú ekonomiku | ||||
| zmeny v % | MF SR | Európska komisia | NBS | OECD |
| HDP, reálny rast | 2,1 | 2 | 1,6 | 2 |
| Inflácia, priemerná | 3,1 | 1,9 | 2,3 | 2,5 |
| Nezamestnanosť | 13,9 | 13,5 | 14,5 | 13,6 |
Minulý týždeň však Európska centrálna banka zhoršila prognózu budúcoročného vývoja eurozóny priemerne až o 0,8-percentuálneho bodu. Vývoj hrubého domáceho produktu menovej únie ECB prognózuje v pásme od poklesu o 0,9 percenta po rast na úrovni 0,3 percenta. Spomalenie rastu domácej ekonomiky sa podľa Národnej banky Slovenska negatívne odrazí na trhu práce. Nárast nezamestnanosti môže byť ešte prehĺbený legislatívnymi opatreniami, teda zmenami v Zákonníku práce.
„Zamestnávatelia už avizujú, že sa im predraží zamestnávanie už existujúcich pracovníkov, budú vystavení vyšším rizikám pri zamestnávaní nových ľudí. Zmeny na odvodoch na rôznych typoch dohôd môžu tiež nútiť zamestnávateľov k využívaniu čiernej práce,“ povedal riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc. Časť odborníkov však vplyv nového zákonníka na trh práce nepredpokladá.
Vyšší rast ekonomiky na úrovni 3,5 percenta centrálna banka očakáva až v roku 2014, a to vplyvom silnejšieho vonkajšieho a domáceho dopytu. Rizikom je však podľa Tótha konsolidácia v roku 2014, s ktorou súčasná prognóza ešte neráta.
„Bez spustenia nových výrobných liniek sa slovenská ekonomika bude musieť v nasledujúcom roku ešte viac spoliehať na situáciu u našich obchodných partnerov. S vyprchaním efektu nárastu automobilovej výroby a bez iného rastového impulzu, ktorý je zatiaľ v nedohľadne, nemôžeme očakávať obrat v trende vývoja ekonomiky. Spomaľovanie medziročného rastu, ktoré môžeme sledovať po celý rok, bude preto naďalej pokračovať,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Pozitívom je očakávaný vývoj cien. „Inflácia by mala poklesnúť na 2,3 percenta, v roku 2014 až na 1,9 percenta. Najväčší vplyv na spomalenie rastu cien bude mať vývoj cien energetických a poľnohospodárskych komodít, ktoré idú smerom nadol,“ poznamenáva guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch.
Tóth: Ľudia sa v obchodoch osmelia o rok
Slováci sa pri nakupovaní osmelia až koncom budúceho roka, keď by podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska Jána Tótha mohla práve domáca spotreba potiahnuť rast slovenského hospodárstva. Momentálne je ekonomika krajiny ťahaná automobilovým priemyslom, ktorý však bude podľa Tótha v budúcom roku postupne oslabovať.
Január budúceho roka by mal byť miernejší pre peňaženky slovenských spotrebiteľov. Ceny by mali mierne klesať, no národná banka neočakáva výraznejší nárast domáceho dopytu. Prečo?
Začiatok budúceho roka bude totiž poznačený konsolidačnými opatreniami vlády, najmä čo sa týka daňovej oblasti. To spôsobí, že kúpyschopnosť Slovákov bude slabá, nebude prispievať k tvorbe hrubého domáceho produktu tak výrazne ako napríklad zahraničný dopyt. Celkovo ľudia v časoch neistoty zvyknú viac šetriť, a preto sa menej peňazí dostáva do ekonomiky vo forme spotreby, respektíve nákupov.
Národná banka má jeden z najpesimistickejších scenárov vývoja slovenskej ekonomiky spomedzi medzinárodných inštitúcií či analytikov. Čo považujete za najväčšie riziká oslabovania hospodárstva krajiny?
Napríklad pre trh práce je možným rizikom negatívneho vývoja úprava Zákonníka práce, čo by mohlo spôsobiť pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti. Problémom Slovenska je, že na nás vo veľkej miere vplýva ekonomická situácia v eurozóne, ktorá sa oslabuje. Veľká neistota sa premieta do zníženia investícií a predaja tovarov dlhodobej spotreby. To znamená nadpriemerný dosah na exportne orientované ekonomiky v eurozóne, a teda našich obchodných partnerov, napríklad Nemecko. Obnovenie zahraničného dopytu by sa malo výraznejšie prejaviť na našej ekonomike až koncom budúceho roka. Vychádzame z predpokladu stabilizácie situácie v oblasti dlhovej krízy a ďalšieho neprehlbovania neistoty. Aj samotná domáca spotreba by mala začať od konca budúceho roka, prípadne začiatkom roka 2014 prispievať kladne k hrubému domácemu produktu a vytvárať mierny rast ekonomiky. To by sa následne malo prejaviť aj v tvorbe nových pracovných miest a postupnom znižovaní miery nezamestnanosti.
Kde by bol slovenský priemysel bez automobiliek?
Je pravda, že priemyselná produkcia bez automobiliek takmer vôbec nerastie. Tým, že v budúcom roku neočakávame, že automobilky by mali výraznejšie rásť, teda zvyšovať svoju produktivitu, priemysel bude upadať.