Vzhľadom na rast dlhu totiž príde v roku 2014 k prvému vážnemu aktivovaniu dlhovej brzdy. Štát tak bude musieť skresávať svoje výdavky o tri percentá.
V praxi to môže priniesť napríklad znižovanie platov štátnych zamestnancov. Kým dnes učitelia či lekári chystajú štrajky za zvyšovanie svojich platov, pri ktorých im vláda čiastočne sľubuje ústupky, tak o dva roky sa môžu pripraviť na boj za ich neznižovanie.
„Naozaj vážne opatrenia sa automaticky spustia až keď verejný dlh prekročí 55 percent hrubého domáceho produktu, čo by sa podľa odhadov ministerstva financií malo stať v roku 2014,“ povedal Juraj Valachy, analytik Tatra banky.
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak bude musieť ministerstvo financií v rozpočte pre rok 2015 znížiť výdavky štátnych inštitúcií o tri percentá. Pre stále vysoký celkový dlh bude musieť vláda rovnako škrtať aj v rozpočte pre rok 2016.
„Napriek ambicióznemu zámeru znižovať defi cit verejných financií v rokoch 2013 – 2015, celkový dlh Slovenska bude kulminovať až v roku 2015 na hodnote 56 percent hrubého domáceho produktu,“ spresňuje Valachy.
Podľa ministerstva financií ak údaje o dlhu potvrdí Eurostat, bude z pohľadu viazania troch percent výdavkov rozpočtu, očistených o príslušné položky, najmä na rozhodnutí jednotlivých kapitol, ktoré výdavky sa rozhodnú „usporiť“.
„Každopádne spomínané pravidlo dlhovej brzdy sa viaže na výdavky štátneho rozpočtu, a teda výdavky ostatných subjektov verejnej správy sa priamo viazať nebudú, teda nedôjde k zníženiu výdavkov na výplatu dôchodkov,“ upozornil poradca ministra financií Radko Kuruc.
Podľa analytikov má štát viacero možností, ako ušetriť stovky miliónov eur. „Vláda by mohla napríklad redukovať výdavky na chod štátu, buď cez počty zamestnancov alebo mzdové výdavky. Narýchlo sa dá šetriť aj na kapitálových výdavkoch a posunúť ich na ďalšie roky. Nedá sa však vylúčiť ani zníženie sociálnych dávok,“ povedala Mária Valachyová, vedúca oddelenia analýz trhov v Slovenskej Sporiteľni.
Znižovanie sociálnych dávok môže štátnemu rozpočtu pomôcť nepriamo, a to vo forme nižšej dotácie pre Sociálnu poisťovňu. „Keďže sociálne výdavky nie sú súčasťou štátneho rozpočtu, tak pokles očistených výdavkov štátneho rozpočtu o tri percenta by sa týkal najmä štátnych zamestnancov,“ analyzuje Valachy.
Na Slovensku v štátnych službách pracuje 232–tisíc ľudí a z toho len v školstve je 65–tisíc zamestnancov. Zamestnanci pracujúci pre štát by sa tak mali pripraviť na okresávanie svojich platov. „Zníženie výdavkov pôjde na úkor miezd štátnych zamestnancov, nákupu tovarov a investícií. V rozpočte pre rok 2015 už vláda počíta so znížením takto očistených výdavkov štátneho rozpočtu o 2,5 percenta a pre rok 2016 rozpočet ešte nebol predložený,“ dodal Valachy.
Slovensko bude napriek súčasnému šetreniu po skončení roku 2012 dlhovať súkromným investorom takmer 37,4 miliardy eur. Pre viaceré problémy rekordný nárast o 7,5 miliardy eur nastal práve v prvom roku vládnutia ľavicovej vlády.
„Najväčšou časťou sa na náraste podieľa samotný defi cit štátneho rozpočtu sumou 3,6 miliardy eur, ďalej spoluúčasť Slovenska v eurovaloch spolu za 1,3 miliardy eur a zvýšenie pôžičiek štátu zo Štátnej pokladnice,“ vymenoval Valachy. Pri Štátnej pokladnici sa vláda snažila využiť súčasnú výhodnú situáciu na to, aby predajom nízkoúročených štátnych dlhopisov získala dosť peňazí na splatenie 3,2 miliardy eur splatných v prvých troch mesiacoch budúceho roku.