Vláda minulý týždeň súhlas s obchodom nedala, keďže SPP žiadal zdraženie plynu o 18 až 25 percent. Nové okolnosti postoj vlády menia a obchod, pri ktorom zmení majiteľa 49 percent akcií SPP, by mal dostať zelenú.
Za podiel v jednej z najväčších spoločností na Slovensku by mali nemecký E. ON Ruhrgas a francúzsky GDF SUEZ zinkasovať od českého holdingu na čele s miliardárom Petrom Kellnerom asi 2,5 miliardy eur. „Teším sa na ukončenie nie dobrej éry spolupráce s investormi z Nemecka a z Francúzska,“ povedal v stredu Fico. V pondelok by malo návrh na zdraženie plynu posudzovať valné zhromaždenie SPP. Štát bude proti, a tak sa žiadosť o drahší plyn nedostane ani na stôl regulačného úradu.
Nemci a Francúzi si za podobný postoj, ktorý je v rozpore s privatizačnou zmluvou, v minulosti nárokovali od štátu odškodné. Česi tak nespravia. „Investor sa zaviazal, že sa vzdá v budúcom roku akéhokoľvek zvyšovania cien plynu pre maloodberateľov. Vzdávajú sa aj prípadných nárokov, ktoré by mohli voči Slovensku uplatňovať z titulu cenovej regulácie na príslušných arbitrážnych konaniach,“ povedal Fico. Do budúcnosti však nie je vylúčené, že ceny plynu sa môžu aj zvyšovať.
Sprivatizovaných 49 % akcií v sebe zahŕňa stále právo ovládať predstavenstvo firmy. Štát bude mať ako 51–percentný vlastník SPP naďalej vo firme len kontrolné právomoci. Prípadná náhrada škôd z nezdražovania bude v akcionárskej zmluve s novým investorom vylúčená až na jednu výnimku.
„Pri výkone práv slovenskej strany bude rešpektovaný princíp, že spoločnosť nebude vykazovať stratu z danej regulovanej podnikateľskej činnosti pri zohľadnení prípadných kompenzačných mechanizmov v prospech spoločností zmluvne dohodnutých s dodávateľmi plynu, alikvotne v pomere k dodávkam plynu chráneným odberateľom,“ uvádza sa podľa agentúry SITA v návrhu akcionárskej zmluvy. Súčasne by sa mal uplatňovať princíp, že spoločnosť nebude dosahovať neprimeraný zisk z danej regulovanej podnikateľskej činnosti.
SPP už v súčasnosti tvrdí, že predáva plyn domácnostiam so stratou. Preto sa so štátom súdi o odškodnenie. Regulačný úrad odmieta, že by dominantnému predajcovi plynu neumožnil dosahovať zisky. Na čele regulačného úradu je nominant Smeru Jozef Holjenčík. Vláda v stredu rozhodla, že by na tejto stoličke mal pôsobiť aj naďalej. Návrh kabinet posunul na rozhodnutie prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.
Podľa analytikov dohoda Fica s budúcim kupcom SPP dokazuje, že na ceny plynu je vyvíjaný politický tlak. „Nie je úplne korektné spájať politický súhlas s predajom SPP s cenami plynu na budúci rok. Ak sú podľa vlády cenové návrhy neprimerané, mala by ich nechať na posúdenie a schválenie regulačnému úradu, ktorý to má ako jediný na Slovensku v kompetencii,“ myslí si Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. „Nie je mi totiž známe, že by mala vláda paralelne k regulačnému úradu analytické kapacity na posúdenie takých komplikovaných a detailných cenových návrhov,“ dodáva.
To, že by plyn nemal od januára príliš zdražieť, hovorí však aj šéf úradu Holjenčík, aj keď ten si chce ešte do konca tohto mesiaca počkať na vývoj kurzu eura, ktorý popri cenách ropy ovplyvňuje nákupné ceny plynu z Ruska. Holjenčík tvrdí, že o cenách plynu rozhoduje bez politického vplyvu. To, že premiér hovorí o nezdražovaní, môže podľa neho súvisieť s informáciami, ktoré má ako predstaviteľ jedného z akcionárov SPP.
Ceny plynu išli prudko hore najmä počas Dzurindových vlád. Počas tohto obdobia sa dobiehal stav, keď sa za vlád Vladimíra Mečiara ceny plynu prakticky nemenili, kým v zahraničí pre zdražovanie ropy rástli. Ceny plynu boli v dôsledku toho na konci 90. rokov na Slovensku výrazne nižšie ako v susednom Česku. Neskôr ceny plynu počas vlády Mikuláša Dzurindu presiahli úroveň cien v Česku. Počas prvej vlády Roberta Fica, keď sa ceny plynu opäť skoro vôbec nemenili, sa situácia obrátila. Teraz slovenské domácnosti platia za plyn až o tretinu menej v porovnaní s rodinami v Česku.
Vláda pri zmene majiteľa SPP trvá nielen na lacnom plyne, ale aj na silnejšom postavení štátu. „Poverili sme ministra hospodárstva, aby viedol ďalšie rokovania s EPH o konkrétnych podmienkach, ako sa posilní postavenie štátu. Toto všetko sa pretaví do dokumentov, o ktorých budeme rokovať na vláde 24. novembra,“ konštatoval Fico.
Rezort hospodárstva sa so spoločnosťou EPH, ktorú ovládajú okrem Kellnera aj podnikateľ Daniel Křetínský a slovenská investičná skupina J&T, dohodol aj na predbežných princípoch budúcej akcionárskej zmluvy, ktorá by mala začať platiť po vstupe EPH do slovenských plynární. Podľa predbežných informácií agentúry SITA sa nakoniec dohodlo zriadenie pozície interného audítora, ktorý bude nominovaný na návrh slovenskej strany.
„Interný audítor bude mať najmä právo na sprístupnenie všetkých informácií a dokladov týkajúcich sa činnosti spoločnosti. Všetci členovia orgánov a zamestnanci príslušnej spoločnosti budú mať povinnosť poskytnúť internému audítorovi rozumne požadovanú súčinnosť,“ uvádza sa v návrhu akcionárskej zmluvy. Interný audítor bude primárne plniť úlohy uložené členmi predstavenstva nominovanými slovenskou stranou.