Ak majú USA problémy, tlačia peniaze. Niečo podobné sa začína aj v Európe. Je toto jediná cesta? Netreba sa obávať inflácie?
Americké komerčné banky sú závislé od centrálnej banky Fed. Bez injekcie likvidity by boli zase tam, kde na začiatku vypuknutia krízy v roku 2008, prešpikované rizikovými aktívami. Ako však hovoríte, ďalšie kolo tlačenia peňazí ekonomike nepomáha, jeho dôsledkom bude inflácia. Aktuálne kvantitatívne uvoľňovanie v USA sa však hodí práve pred prezidentskými voľbami, ktoré budú v novembri tohto roka. Práve nové peniaze v obehu sa môžu prejaviť teraz, ako aj v nasledujúcich mesiacoch krátkodobou investičnou aktivitou firiem a prispieť k poklesu nezamestnanosti pod osem percent.
Ako sa to prejaví na cenách?
Z dlhodobého hľadiska sa môžu zdvojnásobiť. Inflácia by mala byť obavou v budúcom roku, keďže ponuka peňazí rastie. Tie tlačia hore ceny komodít, čo spôsobuje rast cien konečných produktov, teda následky inflácie sa nakoniec odrazia na konečných spotrebiteľoch. Jednoduchá matematika. Napriek faktu, že tlačením peňazí rastú mzdy ľudí, nemôžu si dovoliť oveľa viac kúpiť. Na vine je spomínaná inflácia, ktorá takto pohltí väčšinu rastúcich príjmov, čím Američania zarobia menej. Ak reálne príjmy spotrebiteľov klesajú, tí sú nútení minúť väčšiu časť svojich úspor na každodenné nákupy a menšia časť príjmov tak zostáva napríklad na výrobky dlhodobej spotreby. Keďže americká ekonomika je založená na spotrebe, znamená to pokles rastu v budúcnosti, pretože spotrebitelia sa budú musieť ešte viac zadlžiť, aby dokázali financovať svoje nákupné zvyky, čo spôsobí ďalší problém.
Ako je na tom ekonomika USA v týchto mesiacoch? Ako je cítiť dosah krízy?
Keď vychádzame z aktualizovaných údajov, ktoré boli zverejnené Úradom pre riadenie a rozpočet uprostred prezidentskej kampane, v ktorých je ekonomika dominantnou témou, tak aj USA čakajú náročné mesiace. Obamova administratíva predpovedá na tento rok deficit federálneho rozpočtu na úrovni 1,21 bilióna dolárov. Hospodársky rast je momentálne na úrovni 2,6 percenta. Podľa správy ekonómov Bieleho domu zostáva ekonomická a finančná nestabilita v eurozóne naďalej významným rizikom aj pre oživenie americkej a globálnej ekonomiky. Federálny rozpočtový deficit je stále vysoký od roku 2009, keď dosiahol 1,4 bilióna dolárov a o rok na to 1,3 bilióna. Aj napriek vysokému schodku napríklad v minulom roku bol dopyt po vládnych dlhopisoch vysoký a USA si komfortne požičiavajú. Nízke výnosy štátnych pokladničných poukážok ukazujú, že väčšina investorov verí, že americká vláda bude schopná svoje záväzky plniť.
Prečo Amerika cíti účinky krízy menej ako Európa?
Umožňuje to náš systém zriadenia, a teda, že krajina prerozdeľuje finančné prostriedky rovnomerne medzi jednotlivé štáty, čo pomáha udržiavať stabilitu. Federálnej vláde sa nikdy nevyčerpajú peniaze, lebo prerozdeľuje peniaze z bohatých štátov do chudobných, neskolabuje tak celý systém. Nemôže teda nastať podobný scenár ako v Španielsku. Európa by mala nastúpiť na cestu federatívneho zriadenia.
Prečo je však nová prognóza deficitu pre tento rok v USA znížená?
Pretože kongres zablokoval mnoho z Obamových daňových a výdavkových plánov. V prognóze z februára sa počítalo, že plány ovplyvnia náklady v roku 2012. Aktuálna situácia však spôsobila, že vplyv sa bude presúvať na rok 2013 a ďalšie roky, čím sa deficit v roku 2012 zníži. Deficit na rok 2013 sa odhaduje na 991 miliárd dolárov, oproti pôvodne plánovaným 901 miliardám. Je to spôsobené horším vývojom daňových príjmov, ako sa pôvodne očakávalo, či presunom nákladov na dočasné pracovné miesta.
Rast americkej ekonomiky je relatívne nízky a tiež netvorí dostatok nových pracovných miest.
Napriek relatívne nízkemu rastu počtu voľných pracovných pozícií, hlavným problémom amerického pracovného trhu je pokles úrovne participácie. Inými slovami, čoraz menšia časť americkej populácie sa zapája do ekonomického pracovného trhu. Pokles podielu mužov v produktívnom veku, ktorý bol historicky chrbtovou kosťou americkej ekonomiky, viedol k hlbším štrukturálnym problémom zamestnanosti. Americký pracovný trh stráca aj procesom globalizácie. Mnoho pracovných miest sa premiestnilo na iné kontinenty smerom k lacnejším alternatívam.
Obama a Kongres sa stále sporia o to, ako znížiť rozpočtové schodky. Nové voľby budú v novembri, budú to politici riešiť potom?
Ak nebude kompromis dosiahnutý pred 31. decembrom, bude sa musieť pristúpiť k tzv. fiškálnemu útesu a automaticky sa budú znižovať výdavky a zvyšovať dane, čo následne hrozí rizikom spomalenia ekonomiky a jej uvrhnutím naspäť do recesie. Musí sa to teda riešiť čím skôr. Naplnenie scenára by ukrátilo z ročného výkonu americké ekonomiky 800 miliárd dolárov, čo je približne päť percent. To znamená nižší rast ekonomiky v USA budúci rok z predpokladaných 2,3 percenta o zhruba dva percentuálne body, čo ak si prerátate, znamená, že rast bude nulový.
Kto má ekonomicky bližšie k víťazstvu v prezidentských voľbách v USA?
V tejto chvíli je to ťažké povedať, prieskumy verejnej mienky hovoria o tesnom rozdiele medzi prezidentskými kandidátmi. Ústrednými témami tohtoročných volieb sú najmä dane, veľký defi cit a tvorba pracovných miest. Politické predvolebné diskusie medzi Barackom Obamom a republikánskym prezidentským kandidátom Mittom Romneyom sa zaoberajú takisto otázkou riešenia krízy nielen u nás, ale celosvetovo. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že oboch kandidátov oddeľuje len tesný rozdiel. Problémom pre Obamu je fakt, že od druhej svetovej vojny bol znovuzvolený prezidentom za stavu, keď bola nezamestnanosť vyššia ako sedem percent, len jeden prezident, a to Ronald Reagan.
Po novembrových prezidentských voľbách v USA by mala vyjsť aj správa Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, od ktorej znenia bude závisieť uvoľnenie ďalších desiatok miliárd eur z pomoci pre Grécko. Správa takzvanej trojky medzinárodných veriteľov sa očakávala počas októbra. Odkladá túto správu Brusel práve kvôli neohrozeniu predvolebných percent Baracka Obamu?
Sú to vyjadrenia niektorých vládnych predstaviteľov a diplomatov z EÚ, že Brusel nechce znížiť šance doterajšieho prezidenta Baracka Obamu na znovuzvolenie v prípade, že správa vyznie negatívne a rozpúta ďalšiu vlnu otrasov na finančných trhoch. Hlavným dôvodom je najmä to, aby sa opätovne nevyvolala nová vlna paniky na trhoch.
Čo je lepšia alternatíva pre americkú ekonomiku? Obama či Romney?
Viete, nech ktokoľvek z nich vyhrá, Kongres musí už v týchto dňoch „zarezávať“ na príprave nového fiškálneho plánu. Ak zostane pri moci Obama, bude to znamenať menšie škrty vo výdavkoch a ďalšie zvyšovanie daní do budúcna, predovšetkým zamerané na bohatšiu časť obyvateľstva, čo sa vlastne v konečnom dôsledku deje aj u vás na Slovensku.