Odmieta, že by minulá vláda pri tvorbe rozpočtu pochybila. Tvaroška na rovnakom poste pôsobil aj v roku 2002 a pri Ivanovi Miklošovi začínal ako poradca v roku 1999. Do verejnej funkcie sa už vrátiť nechce.
Uvedomujete si spätne nejaké chyby pri zostavovaní štátneho rozpočtu na tento rok?
Neuvedomujem si žiadnu výraznú zmenu. Som presvedčený, že keby súčasná vláda nič nerobila, tak rozpočet by dopadol približne s takým deficitom, ako sme naplánovali. Na porovnanie: Medzinárodný menový fond zverejnil pred dvoma týždňami svoju analýzu, kde pre Slovensko prognózuje deficit 4,4 percenta hrubého domáceho produktu, čo je dokonca menej, ako bol deficit stanovený v štátnom rozpočte (4,6 percenta).
Menový fond však nižší deficit odhadol aj na základe dodatočných opatrení. Zrejme myslel avizované vládne škrty, vyššie dane pre banky, regulované podniky či fajčiarov.
Nič také som v analýze MMF nevidel. V každom prípade 4,4 percenta je menej ako naplánovaných 4,6 percenta. Ficova vláda teraz plače nad deficitom, pričom v roku 2010 nechala po sebe schodok vo výške až 8 percent.
V každom prípade oproti plánovanému rozpočtu bude podľa daňovej prognózy inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií v štátnej kase tento rok na daniach a odvodoch chýbať štvrť miliardy eur.
Zaujímavé je, že podľa ústavného zákona mala byť táto analýza zverejnená do konca júna. Tým, že ministerstvo analýzu držalo šesť týždňov v šuplíku, porušilo ústavný zákon pre rozpočtovú zodpovednosť. Je smutné, že tento zákon je porušovaný hneď, ako vstúpil do platnosti. V druhom rade, je pravda, že 246 miliónov eur na daniach chýba. Zároveň je však zrejmé to, čo sme hovorili už v apríli. A to, že v rozpočte sú jasné viaceré pozitívne efekty, z ktorých len päť dosahuje výšku 390 miliónov eur. O výpadku na daniach sme teda vedeli, aj keď sme ho odhadovali na nižšej úrovni približne v rozsahu 100 miliónov eur, ale výpadok plne kompenzujú iné, lepšie položky.
Vláda však tvrdí, že okrem výpadku daní ste podhodnotili aj viaceré výdavky a celkovo v rozpočte chýba až 500 miliónov eur.
Skutočnosť je však taká, že vláda, naopak, na niektoré plusové položky zabudla. A predovšetkým nafukuje viaceré mínusové vplyvy na rozpočet, v ktorom v skutočnosti nie je žiaden výpadok. Tvrdím, že výpadok 500 miliónov eur si vláda vymyslela. Viaceré položky sú nafúknuté a na stôl ich minister financií dal len preto, aby vytvoril umelý problém a mohol obviniť bývalú vládu.
Keď problém nie je, prečo by potom vláda už tento rok dvíhala viaceré dane či brala peniaze ministerstvám?
Vláda to robí preto, lebo dane musí zvýšiť tak či tak z dôvodu potreby konsolidovať verejné financie v budúcom roku. Je to tiež zámienka na to, že sa ide v zrýchlenom konaní schváliť oslabenie druhého dôchodkového piliera. Potrebujú vytvoriť škandál či určitý mediálny tlak.
Vláda konkrétne argumentuje napríklad tým, že potrebuje naliať do Regionálneho operačného programu 76 miliónov eur, s ktorými ste v rozpočte nepočítali.
Túto položku vôbec nie je potrebné vyplatiť. V jednej časti programu je nadkontrahovanie, ktoré bolo urobené ešte za prvej Ficovej vlády. V druhej časti programu však zmluvy neboli podpísané, a preto peniaze je možné presunúť z inej časti programu.
Nebolo by to však na úkor projektov, ktoré sú pred podpisom?
Zmluvy na nepodpísané projekty by sa presunuli do ďalšieho obdobia.
Vláda tiež tvrdí, že v rozpočte ste nenechali 95 miliónov eur na skladovanie ropy a zámer presunúť ťarchu skladovania na súkromníka tiež nebol dotiahnutý.
V prípade plynu však napríklad štát stanovil ťarchu plynárom mať strategické zásoby plynu. Platí sa to z rozpočtu? Núdzové zásoby ropy platí z rozpočtu podľa mojich informácií len Česko a potom Slovensko. Správa štátnych hmotných rezerv už pred rokom pripravila spolu s ministerstvom financií analýzu, ako to funguje v iných európskych krajinách. Tak ako vláda dokáže za dva týždne zmeniť celý penzijný systém, určite dokáže v priebehu niekoľkých mesiacov pripraviť systém skladovania ropy, ktorý funguje aj inde. Ak by sme pokračovali vo vláde, určite by sme túto položku nefinancovali zo štátneho rozpočtu.
Radičovej vláda zaťažila ceny palív okrem iného poplatkom za skladovanie ropy vo výške asi dvoch centov na liter. Išli tieto peniaze na skladovanie?
Tieto peniaze sa využívajú na náklady spojené so skladovaním, s ochranou a obmenou ropných zásob.
V rozpočte tiež chýba 64 miliónov z predaja licencií a frekvencií pre telekomunikačných operátorov.
V prípade 40 miliónov eur za digitálnu dividendu bola jasná dohoda, že sa o frekvencie bude súťažiť tento rok. Zrazu sa to celé posunulo. Možno to bolo z objektívnych dôvodov. Skôr sa mi však zdá, že sa vláde hodí mať tie peniaze v budúcom roku. Teraz tak vláda položku vyhodnotí ako problém minulej vlády a potom neskôr povie, že daný príjem padne vhod v roku 2013.
Nemala ďalšia suma 24 miliónov eur za telekomunikačné licencie slúžiť pre tohtoročný rozpočet? Prečo znižovala deficit už vlani?
Deficit za rok 2011 dopadol tak dobre, že je jedno, či by tam 24 miliónov eur bolo, alebo nie. Bola dohoda s operátorom, že polovicu zaplatí v jednom roku a druhú polovicu v druhom roku. Neviem, či sa to nakoniec zaplatilo spolu už vlani.
Tvrdíte, že v rozpočte výpadok nie je. Je však bežné, že rozdiel v daňových príjmoch oproti rozpočtu je štvrť miliardy eur?
Je to úplne bežné. Hovoríme o tom, že rozdiel v daňovej prognóze je 1,8 percenta hrubého domáceho produktu. Keď teraz vláda hovorí, že východiská rozpočtu na rok 2013 sú zdrapom papiera, tak pri východiskách je rozdiel menej ako jedno percento. Takáto úroveň je bežná, veď ktorá firma nemá malé rozdiely v naplánovaných príjmoch.
Je bežný aj vývoj vo výbere DPH, kde je oproti plánovanému rozpočtu tento rok výpadok až 208 miliónov eur?
Neviem, čo sa pri výbere DPH deje. Nevedia to ani ľudia na ministerstve financií. Je to ťažká odborná otázka, akú sme riešili napríklad aj my v januári pri výbere spotrebných daní. Tam úlohu zohrala pravdepodobne cezhraničná turistika.
Je možné, že časť výpadku na DPH bola spôsobená kolapsom vo výbere daní z úvodu roka?
V správe inštitútu finančnej politiky som nič také nevidel. Nehovorím, že to nie je možné, ale viac to počúvam od politikov.
Nezávislý bankový analytik v našich novinách pri otázke na príčinu slabšieho výberu DPH ako prvé povedal – kolaps u daniarov.
Nehovorím, že to nemôže byť. Je to vec, ktorú ministerstvo skúma popri inom motíve, ktorým je cezhraničná nákupná turistika. Problémy so systémom daní boli v prvých mesiacoch tohto roka, ale ministerstvo prognózuje výpadky v DPH vo výške okolo 200 miliónov eur aj pre roky 2013 a 2014. Z toho je evidentné, že odborní pracovníci na ministerstve vidia problém inde ako v IT systéme finančnej správy.
Bol práve kolaps vo výbere daní a zodpovednosť zaň poslednou bodkou, prečo sa rozpadol tím ľudí okolo exministra financií Ivana Mikloša, pričom sa zdá, že opäť dokopy sa už nedá?
Neviem, ja som s Ivanom Miklošom fungoval niekoľko rokov. Tieto veci však teraz už ako súkromná osoba nebudem komentovať. Bol som pri tvorbe rozpočtu na tento rok, k čomu som bol ochotný niektoré veci vysvetliť, aby sa hovorilo o ekonomických číslach korektne a nerobil sa z nich politický marketing.