Štát však o ne bude môcť opäť požiadať po roku 2014, čo by ešte viac odsunulo dokončenie problémového úseku. Eurofondy určené na roky 2007 až 2013 sa nestihnú na diaľnicu použiť, pretože sa stále odkladá termín začatia výstavby pôvodne plánovaný na jar tohto roku. Pre spor o trasu diaľnice sa čaká na vyjadrenie Európskej únie a súťaž o stavbu sa začne zrejme najskôr začiatkom roku 2013.
Keďže postavenie 13–kilometrovej štvorprúdovky má trvať približne štyri roky, realitou by diaľnica medzi Turanmi a Hubovou mohla byť po roku 2017. V rezorte dopravy sa tak začínajú obávať, že výstavba veľmi potrebného diaľničného úseku bude musieť počkať až na nové šesťročné obdobie čerpania eurofondov.
„Ide o veľký problém, ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľničná spoločnosť dala vypracovať nezávislú analýzu dosahov na životné prostredie v danom regióne, ktoré má spracovateľ predložiť do konca júna,“ tvrdí hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Analýzu, ktorú má pod palcom český špecialista na životné prostredie Petr Roth, predloží šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer) starostom dotknutých obcí zhruba o mesiac.
„Následne bude hodnotenie s pripomienkami zaslané na Európsku komisiu,“ pokračuje Kóňa. Analýza má dať konečnú odpoveď na otázku, akou trasou sa postaví diaľnica pod pohorím Veľkej Fatry.
Ak sa Roth prikloní k povrchovému variantu s dvomi tunelmi Rojkov (1 550 metrov) a Havran (2 702 metrov) a za pravdu mu dá aj Európska komisia, Počiatek zváži začať stavať do roku 2015 aspoň prvú polovicu diaľnice bez tunelov, približne po obec Kraľovany. „Úsek Turany – Kraľovany je realizovateľný ešte v tomto programovom období, samozrejme, za podmienky, že budeme mať zhruba na jeseň kladné stanovisko komisie,“ dodal Kóňa.
Prvú polovicu autostrády nemôže štát začať stavať skôr, ako príde stanovisko z Bruselu. Ak by sa totiž únia vyjadrila, že pre životné prostredie bude vhodnejší variant s tunelom Korbeľka po celej dĺžke diaľnice, začatá cesta do Kraľovian by nemala zmysel.
Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku hovorí, že krajine by únia nemala skomplikovať prístup k eurofondom na spomínaný úsek diaľnice, keď bude o prostriedky žiadať po druhýkrát.
„Ak sa výstavba presunie do nasledujúceho programového obdobia, štát bude môcť požiadať o úhradu projektu z eurofondov. Komisia však bude i v tomto prípade dôsledne skúmať riešenie dosahov na životné prostredie i spôsob obstarávania,“ vysvetľuje Králik.
Celkové dokončenie diaľnice D1 síce pripadá do úvahy až okolo roku 2020, ale už zhruba o dva až tri roky by mohla byť hotová diaľnica v smere od Levoče až do Prešova. Začiatkom roka 2016 je plánovaná dostavba ružomberskej diaľnice Hubová – Ivachnová a rok nato by sa mal dokončiť aj úsek s tunelom Višňové.