Pomoc by mala ochrániť finančný sektor, a tým aj ekonomiku krajiny pred dôsledkami hlbokej dlhovej krízy v susednom Grécku, oznámila v pondelok vláda. Cyprus je piatou krajinou eurozóny, ktorá žiada o pomoc. Po Grécku, Írsku a Portugalsku v pondelok o pomoc pre svoje banky z únijných fondov požiadalo aj Španielsko.
„Účelom požadovanej pomoci je obmedziť riziká pre cyperskú ekonomiku, najmä tie, ktoré vychádzajú z negatívnych priesakov z finančného sektora v dôsledku jeho vysokej angažovanosti v gréckej ekonomike,“ uvádza sa v oznámení.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Cyprus sa obáva o svoje daňové výhody
Vládny hovorca Stefanos Stefanu agentúre AP povedal, že cyperská vláda však bude aj naďalej rokovať o možnosti dvojstranného úveru s krajinami mimo EÚ.
„Jedno nevylučuje druhé. Naše úsilie o zabezpečenie bilaterálneho úveru bude pokračovať,“ povedal.
O pomoc z Ruska alebo Číny usiluje hlavne prezident Christofias, ktorý je v EÚ jedinou komunistickou hlavou štátu. Cez víkend cyperskí vládny činitelia navštívili Peking, čo potvrdzuje, že sa Nikózia nevzdáva myšlienky na pomoc odinakiaľ.
Cyperskí politici sa boja, že EÚ bude požadovať zmenu cyperskej dane z firemných ziskov, ktorá je jednou z najnižších v únii a láka k registrácii na ostrove firmy z celej Európy. Osem mesiacov pred voľbami nemajú navyše žiadnu chuť zaväzovať sa k tvrdému znižovaniu výdavkov, ktoré od nich môže EÚ požadovať.
Rating krajiny spadol do špekulatívnej kategórie
Rozhodnutie je prekvapujúce, pretože v pondelok kancelária cyperského prezidenta Demetrisa Christofiasa informpvala, že o prípadnej pomoci budú cyperskí politici diskutovať v utorok. Politickí vodcovia mali debatovať najmä o tom, či by mala krajina prijať finančnú pomoc od Európskej únie, alebo sa po úveroch poobzerať inde. Konečné rozhodnutie malo padnúť až po tejto schôdzke.
Cyprus má pod vplyvom dlhovej krízy v Grécku veľké problémy vo svojom bankovom sektore a do piatku potrebuje získať 1,8 miliardy eur na rekapitalizáciu druhej najväčšej domácej banky Cyprus Popular Bank. Nikózia už niekoľko týždňov zvažovala, či požiada o úver na sanáciu bánk európsky stabilizačný fond EFSF, alebo či sa obráti o pomoc na Rusko alebo Čínu.
Žiadosť prišla krátko potom, čo medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Cypru do špekulatívnej kategórie. Agentúra očakáva, že Cyprus bude potrebovať na záchranu svojich bánk až štyri miliardy eur, čo predstavuje takmer štvrtinu ročného výkonu jeho ekonomiky. Bude si tak podľa Fitch musieť požičať od EFSF peniaze na rekapitalizáciu bánk a od Ruska bude potrebovať bilaterálny úver na krytie rozpočtových deficitov do konca budúceho roka. Fitch bola posledná z veľkých agentúr, ktorá ešte držala rating Cypru v investičnej kategórii.
Guvernér ruskej centrálnej banky Pavel Medvedev v polovici júna povedal, že Rusko je pripravené poskytnúť zadlženému Cypre novú pôžičku v sume až piatich miliárd eur. Moskva už vlani v decembri poskytla Cypre úver 2,5 miliardy eur na 4,5 roka pri úrokovej sadzbe 4,5 percenta.
O pôžičke z Ruska alebo Číny na financovanie deficitu Nikózia uvažuje preto, že podobná pomoc od EÚ by bola sprevádzaná prísnymi podmienkami. Naopak, pomoc EFSF bankám by vo svetle nedávnej dohody EÚ so Španielskom na takéto podmienky viazaná zrejme nebola.