Únia získava trvalým eurovalom čas na to, aby sa posunula k hlbšej integrácii a odvrátila hrozby dlhovej krízy tým, že zadlžené krajiny začnú ozdravovať verejné financie. Očakáva sa, že euroval bude prijatý ďalšími krajinami, ktoré tak bojujú proti hrozbe, že dlhová kríza položí krajiny ako Španielsko či Taliansko, čo by už ohrozilo spoločnú menu euro.
Trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) zrejme začne fungovať 9. júla. Nemecká kancelárka Angela Merkelová totiž získala podporu opozície pre schválenie ESM potrebnú na dosiahnutie nevyhnutnej dvojtretinovej väčšiny pri hlasovaní, ktoré je na programe 29. júna. K dispozícii po jeho spustení by malo byť okolo 750 miliárd eur.
Slovenský parlament v piatok trvalý euroval prijal drvivou väčšinou hlasov, keď ho okrem vládnej strany Smer podporila aj väčšia časť opozície. Euroval odmietli SaS, Obyčajní ľudia a dvaja nezávislí Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.
„Naše schválenie eurovalu sa berie za dotiahnutie starších vecí a pokračovanie v doterajších záchranných opatreniach únie. Samozrejme, vyslali sme Európe signál, že sme dôveryhodný partner,“ zhodnotil rozhodnutie Národnej rady ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník.
Slovensko sa tak pripojilo k viacerým krajinám eurozóny ako Francúzsku či Slovinsku, ktoré už vyslovili súhlas s európskym stabilizačným mechanizmom.
Trvalý záchranný fond môže začať fungovať, ak ho schvália krajiny zastupujúce 90-percentný podiel. Dve najväčšie krajiny Nemecko a Francúzsko vložili do fondu vyše 47 percent prostriedkov, Slovensko len 0,8 percenta. S rozbehnutím ESM zatiaľ nekončí prvý dočasný euroval (EFSF), ktorý bude fungovať do skončenia záchranných programov pre Grécko, Írsko a Portugalsko.
Nová grécka vláda navyše oficiálne uviedla, že bude žiadať od eurozóny a Medzinárodného menového fondu o dvojročný odklad pre splnenie cieľov vyplývajúcich zo záchranného programu, čo oddiali splatenie pôžičiek.
Euroval založili členovia eurozóny na pomoc krajinám, ktoré si nedokážu samy poradiť s dosahmi krízy. Mal im najmä dodať prostriedky potrebné na prežitie času, kým krajina neuskutoční reformy potrebné na zníženie zadlženia a naštartovanie ekonomiky a upokojiť finančné trhy, ktoré požadovali čoraz vyššie výnosy za dlhopisy eurozóny.
Zo 440 miliárd eur, ktoré mal k dispozícii na požičiavanie, poskytol trom krajinám spolu takmer 200 miliárd. Zvyšných 248 miliárd eur doplní čerstvý kapitál druhého eurovalu vo výške 500 miliárd.
Podiel Slovenska v prvom eurovale bol 7,73 miliardy eur vo forme záruk. V ESM dosahuje 5,77 miliardy, z čoho väčšina budú záruky a 659,2 milióna hotovosť. Už do konca tohto roku musí vláda poslať do fondu v dvoch splátkach takmer 264 miliónov. Ďalšie tri splátky potom pošle v nasledujúcich dvoch rokoch. Podľa ministerstva financií sa tieto sumy nezapočítavajú do deficitu ani dlhu krajiny. Naopak, záruky za pôžičky z EFSF sa do verejného dlhu započítajú až do ich splatenia. Celkovo ide takmer o dve miliardy eur.
Ďalším rozdielom medzi oboma fondmi je hlasovanie. Jednohlasné rozhodovanie nahradí v ESM hlasovanie kvalifikovanou väčšinou reprezentujúcou 85-percentný podiel. Žiadna malá krajina tak nemôže zastaviť rozhodnutie, podobne ako to hrozilo zo strany Slovenska pri navyšovaní EFSF. V prípade nesúhlasu sa však nemusí napríklad k záchrane niektorej krajiny pripojiť.
Rovnako budú pôžičky z ESM nadradené ostatným záväzkom krajiny, takže v prípade bankrotu krajiny utrpia straty ako prví súkromní investori.
Pôvodný účel eurovalu, pôžičky štátom, sa však ukázal za dva roky fungovania ako nedostatočný. Vďaka pomoci sa síce stabilizovala situácia v Írsku a Portugalsku, ale v prípade Grécka sa draho kúpený čas nepodarilo využiť na dostatočné zníženie dlhu a potrebné reformy. Tvrdé škrty totiž prehĺbili recesiu a zvýšili nezamestnanosť, čo len ďalej navyšovalo dlh.
Preto sa už mesiace v eurozóne diskutuje o viacerých návrhoch, ako posilniť jeho právomoci a zabezpečiť dostatok prostriedkov, ak dlhovú krízu prestanú vlastnými silami zvládať aj väčšie ekonomiky Španielsko či Taliansko.
Ďalšie navyšovanie fondu zatiaľ viaceré krajiny odmietajú. Šéf EFSF Klaus Regling sa viackrát vyjadril, že prostriedky pripravené pre trvalý euroval budú stačiť. „Ak sa pozrieme na krajiny, o ktorých sa často diskutuje, presne vieme, aké sú ich finančné potreby,“ povedal Regling pre agentúru Reuters s tým, že je to menej ako 750 miliárd.
Na budúcotýždňovom summite EÚ sa bude hovoriť aj o návrhu talianskeho premiéra Maria Montiho, aby euroval mohol nakupovať dlhopisy ohrozených krajín na trhu, čím by sa znížili výnosy, ktoré krajiny musia platiť investorom. Podobná aktivita Európskej centrálnej banky má však len striedavé úspechy a preto návrh odmieta Nemecko, ale aj ďalšia krajina s AAA ratingom Fínsko. Hovorca európskej komisie Amadeu Altafaj označil takéto riešenie za „finančný paracetamol“, ktorý nemá účinok na upokojenie trhov.
Brusel namiesto toho navrhuje, aby ESM mohol sám rekapitalizovať ohrozené banky či dokonca sa na banku premeniť. V takom prípade by mohol čerpať prostriedky priamo od ECB, čo by mu dalo prakticky nekonečné zásoby peňazí. „Ak banky potrebujú dodatočný kapitál, mali by sa obrátiť na akcionárov a ak neuspejú, mali by ísť za národnou vládou. Až tretia línia obrany by mohlo byť požiadanie ESM a EFSF,“ komentoval to Regling.
Výhodou takéhoto riešenia by bolo, že takto poskytnutá pomoc by nezvýšila dlh krajiny, ktorej banky majú problémy. Týka sa to Španielska, ktoré dostane 100 miliárd eur pre banky. Peniaze by mali ísť podľa hovorcu nemeckej vlády už z ESM. „ESM je v každom ohľade efektívnejší ako EFSF,“ citovala Reuters Martina Kotthausa.