Sú až o polovicu nižšie ponuky na diaľnice oproti štátnym expertízam výkričníkom či výsledkom krízy?
Takéto ceny sú nezvyčajne nízke. V Poľsku sa stalo, že investor priradil diaľničné zákazky najlacnejším firmám a po roku a pol došlo k úplnému kolapsu. Subdodávatelia sa dostali do platobnej neschopnosti a nevedeli dodať materiál. Štát sa musí brániť, aby nedošlo k podobnej situácii aj u nás. Ak totiž raz stojí tona kameňa určitú sumu na trhu, tak nemôže konečný betón stáť menej ako tento kameň.
A čo v prípade, ak sa najlacnejšia firma obráti na Brusel, pretože si za cenou napriek tomu stojí, ale naši diaľničiari ju vylúčia z tendra, ako sa teraz stalo pri úseku Hubová – Ivachnová?
Keď štát odôvodní, prečo k vylúčeniu firiem došlo, tak im Brusel za pravdu nedá. Taká nízka cena je nereálna. Štát by navyše mohol dať takéto firmy na takzvanú čiernu listinu, ale vôbec to nevyužíva, pritom mu to zákon o verejnom obstarávaní dovoľuje. Následne by sa takéto firmy nemohli zapájať do verejného obstarávania. Ľudí nezaujíma to, koľko diaľnica stála, ale či cesta stojí a či je kvalitná.
Štát nemá problém len s nízkymi rozpočtami na výstavbu, ale napríklad pri úseku D1 s tunelom Višňové nemá doteraz jasné financovanie. Posledné stanovisko rezortu dopravy znelo, že krajine by s peniazmi na tunel mohla pomôcť Európska investičná banka.
Nechápem prečo sa hľadajú iné formy, ako zaplatiť výstavbu diaľnic, keď najlacnejším prostriedkom sú eurofondy. Minister dopravy by teraz nemal riešiť nič iné, ako nastaviť a vyrokovať podmienky v Bruseli aj na výstavbu napríklad náročného úseku medzi Turanmi a Hubovou. Pretože akokoľvek sa na to pozriem, akýkoľvek úver zvýši náš verejný dlh. Dokonca sa rokuje o tom, že aj PPP projekty sa budú zarátavať do dlhu okamžite a nie až po rokoch. Aby sa štát netváril, že nemá dlh. Európska investičná banka sa dokonca môže spýtať, prečo by mala krajine poskytnúť úver, keď máme dostatok eurofondov.
Netreba za pomalým čerpaním eurofondových prostriedkov hľadať aj pochybenie na strane minulej vlády?
Chyba sa stala už za exministra Ľubomíra Vážneho, ale je pravdou, že po ňom nastupujúci minister Ján Figeľ to nenapravil. A tým, že Vážny sa rozhodol ísť masívne cez PPP projekty a do balíkov zahrnul aj úseky, ktoré boli schválené v referenčnom rámci a Európska komisia ich mala odškrtnuté, že sa idú stavať cez eurofondy, tak nabúral celý model financovania. Pretože ten bol nastavený tak, že PPP projekty budú len doplnkovou formou pri stavaní náročných, tunelových variantov.
Ktoré úseky zostávajúnaďalej favoritom pre PPP projekty, ktorých výhodou je kratšia príprava výstavby?
Napríklad rýchlostná cesta od Banskej Bystrice do Ružomberka alebo nultý obchvat Bratislavy, pretože hlavné mesto sa stále prehusťuje autami a iné peniaze na to nevystačia.
Eurofondy na dopravu sa v programovom období do roku 2013 čerpajú len na úrovni tridsiatich percent. Ktoré cestné projekty sa dajú rýchlo využiť ako plán B, ak by hrozilo prepadnutie časti európskych peňazí?
Napríklad pokračovanie výstavby modernej železnice v smere od Púchova na Žilinu, Poprad, Tatry – Košice či úplná dostavba rýchlostných ciest R2 a R4 (R2 – od Čiech po Košice cez Zvolen, R4 – prepojenie sever – juh, cez Košice).