Nový minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (nominant Smeru) nechce, aby fond rozhodoval, „pokiaľ podklady robia ľudia, ktorí sa nezákonným spôsobom po voľbách nechali zabetónovať do funkcií“. Ich výmena však môže štát na odstupnom vyjsť draho. A to v čase, keď odstupné v iných podnikoch vyvoláva protestné reakcie verejnosti.
Na takmer 180-tisícový „zlatý padák“ má právo odvolaná šéfka pošty Marcela Hrdá. Štát musel vyplatiť aj zhruba štvrť milióna odstupného pre poslancov parlamentu, ktorí sa do Národnej rady v aktuálnom volebnom období neprebojovali. Právo na viac ako 12-tisícové odstupné má aj bývalý šéf ŽSR Vladimír Ľupták (v minulosti nominant SDKÚ, teraz nominant Smeru), ktorý sa po voľbách presunul na pozíciu generálneho riaditeľa železničného Carga. Ďalšie hrozby môžu ešte vyplávať na povrch, keďže ministerstvo hospodárstva i Fond národného majetku pripravujú výmeny v ďalších firmách s účasťou štátu.
Na pozemkovom fonde majú funkcionári, medzi ktorých patria najmä šéfovia regionálnych pobočiek fondu, funkciu priamo v pracovnej zmluve a nie iba na poverovacom dekréte. Okrem práva na odstupné v prípade odchodu tak získali aj istotu, že ich nikto z funkcie neodvolá bez udania dôvodu. Väčšina dotknutých zamestnancov má v prípade výpovede z dôvodu nadbytočnosti podľa Zákonníka práce právo na dvojmesačné odstupné. Kolektívna zmluva pozemkového fondu im pridáva ďalší mesiac. Podľa tabuliek štátnozamestnaneckých platov dostáva väčšina dotknutých ľudí asi 1¤100 eur mesačne.
Minister Jahnátek tvrdí že zmluvy ukotvujúce nárok na odstupné vo fonde boli podpísané v rozpore s predpismi. „Máme právnu analýzu, podľa ktorej nové pracovné zmluvy boli podpísané nezákonným spôsobom. Súdy isteže nerozhodnú okamžite, bude to na dlhšie,“ podotýka šéf pôdohospodárskeho rezortu. Práve pre možnosť zdĺhavých sporov uprednostňuje nová šéfka fondu Gabriela Matečná (nominantka Smeru) vyjednávanie s dotknutými ľuďmi. „Budeme sa snažiť dohodnúť,“ mieni. Pohnútky predchádzajúceho vedenia inštitúcie k pochybným podpisom zmlúv Matečná komentovať nechce.
Teraz už bývalé vedenie pozemkového fondu podpisy zdôvodňovalo snahou riešiť situáciu, ktorá vznikla po zmenách predpisov. „Fond vo svojom pracovnom poriadku v apríli 2011 zakotvil požiadavku na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu formou menovania a nie poverenia,“ zdôvodnila v marci hovorkyňa fondu Elena Verešová. Denník Pravda chcel poskytnúť priestor aj odvolanej šéfke fondu Eve Šimkovej, nebolo však možné sa s ňou skontaktovať.
Šimkovú do šéfovskej funkcie vymenovala Radičovej vláda na návrh vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona (nominant Mostu). Zodpovednosť za pochybné zmluvy však Simon odmieta. „Novela, ktorú strana Smer presadila v roku 2009, ukončila vplyv ministra pôdohospodárstva na Slovenský pozemkový fond,“ vysvetľuje exminister. V minulosti však Simon tvrdil, že Šimkovú požiadal, aby fond nerealizoval ani jednu zmluvu, proti ktorej protestovali zástupcovia vtedajšej opozície v Rade fondu.