Aby sa výber daní, ktorý je u nás po Grécku najhorší v Európskej únii, zlepšil, prišla vláda so zmenami v daňových aj trestných zákonoch. Prísnejšie tresty vítajú aj podnikatelia, ktorým sa však nepáči sťaženie zakladania firiem.
Len na únikoch pri dani z pridanej hodnoty prichádza štátny rozpočet ročne o 2,3 miliardy eur. Ak by štát dokázal vyberať dane efektívnejšie, ľudia by si nemuseli opäť uťahovať opasky.
Predstavené zmeny sa zatiaľ týkajú len výberu dane z pridanej hodnoty. Podľa informácií Pravdy s tým plánujú ľavicovej vláde pomôcť i banky, a to vedením osobného účtu podnikateľov na platenie dane z pridanej hodnoty. „Náš návrh vychádza z návrhu Európskej komisie uvedeného v zelenej knihe o dani z pridanej hodnoty,“ spresnil analytik slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Kým dnes podnikatelia platia prostredníctvom bánk za tovary a služby sumy, v ktorých sa už nachádza i daň z pridanej hodnoty, v budúcnosti by sa jej platenie evidovalo na špeciálnych účtoch. Štát by takto získal lepší prehľad o tom, ako sa vyvíja pohyb tejto dane.
Veľkým problémom pre štát sú takzvané karuselové podvody, pri ktorých si podvodníci založia viacero firiem. Potom si medzi sebou navzájom vystavujú faktúry, na základe ktorých však neprebehne reálna výmena tovaru, a ich jediným cieľom je uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
„Po Slovensku nám doslova putujú biele kone, ktoré sa špecializujú na zakladanie karuselových firiem a jediným zmyslom ich podnikania je získanie vratiek z DPH,“ uviedol minister financií Peter Kažimír. Takýmto ľuďom štát plánuje v prípade nedoplatkov zakázať založenie súkromných firiem.
Podľa Roberta Kičinu, riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska, sťaženie založenia nových firiem poctivým podnikateľom zvýši administratívne náklady. „Na druhej strane podvodníci si vždy budú vedieť nájsť bieleho koňa s čistým registrom,“ dodal Kičina.
„Naozaj v oblasti daňového práva ide o prelom v možnosti sťažiť takzvanú dobrovoľnú registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty,“ povedal Kažimír. Ak totiž štát dovolí založiť podnik majiteľovi s daňovým nedoplatkom, bude vopred žiadať peniaze na zaplatenie budúcich daní. Táto povinnosť sa bude vzťahovať i na spoločníkov či konateľov spoločností s daňovými nedoplatkami.
Takzvaná daňová zábezpeka môže dosiahnuť od tisíc eur až do pol milióna a jej konkrétnu výšku bude určovať daňový úrad. Peniaze sa vopred zaplatia buď na účet daňového úradu, prípadne štát bude ochotný akceptovať i záruku od banky.
Zaujímavou zmenou bude i ručenie za platenie DPH. „Ak podnikateľ bude daňovým úradom upozornený na obchodovanie s podozrivou firmou, bude spolu s ňou ručiť za zaplatenie DPH,“ vysvetlil Kažimír.
Ďalšie opatrenia sú v oblasti štvrťročných a mesačných platiteľov dane z pridanej hodnoty. „Najväčšie úniky sa dejú u štvrťročných platiteľov, kde je najmenší prehľad o vzájomných operáciach,“ povedal Kažimír. Štát sa tak snaží tlačiť na čo najväčší počet mesačných platiteľov znížením registračnej povinnosti z tristotisíc na stotisíc eur.
„Znamená to, že už pri obrate nad stotisíc eur ročne bude firma povinne mesačným platiteľom DPH,“ vysvetlil minister. Každý nový platiteľ DPH bude automaticky v skúšobnej lehote a minimálne rok bude musieť platiť daň mesačne.
„Budeme môcť odobrať registráciu dane z pridanej hodnoty takým právnickým osobám a platiteľom DPH, ktorí nekomunikujú s daňovým úradom,“ dodal Kažimír. Toto opatrenie je zamerané najmä na podvodné firmy fungujúce na schránkových adresách.
Zároveň sa zvyšujú aj tresty za daňové podvody. „Zavedením nových trestných činov pri neplatení daní chce štát vyslať jasný signál, že nebude tolerovať takéto správanie,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Na jeden až päť rokov môže ísť napríklad sedieť podnikateľ za neodvedenie sociálneho či zdravotného poistenia. Ak by išlo o škody vo veľkom rozsahu, trestné sadzby stúpajú na minimálne sedem až dvanásť rokov.