Premiér Robert Fico v pondelok pohrozil, že ak sa tak stane, vláda popri zavedení základného balíka služieb za jedno euro umožní ľuďom vkladať si peniaze za lepších podmienok do Štátnej pokladnice. Desať rokov od skončenia privatizácie bánk by sa tak štát vrátil do komerčného bankovníctva.
„Banky sú na omyle, ak si myslia, že štát nie je schopný vytvoriť voči nim účinnú konkurenciu,“ povedal predseda vlády po skončení rokovaní s bankami. „Existuje niekoľko produktov, ktoré môžeme ponúknuť štátnym spoločnostiam a zamestnancom, ktorí si za podstatne nižšie poplatky budú môcť ukladať svoje peniaze inde ako v komerčných bankách,“ dodal Robert Fico.
Vláda by mohla ľuďom predávať štátne dlhopisy. „Aby sa to celé oplatilo, muselo by ísť minimálne o trojročné dlhopisy s výnosom niekde nad tri percentá,“ vysvetľuje riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Komerčné úroky pri trojročných vkladoch sú od 1,85 percenta po 3,9 percenta. Štátne dlhopisy ľudia kupujú aj v susednom Česku.
Štát by bankám mohol konkurovať aj možnosťou skoršieho predaja dlhopisov i s vyplatením dohodnutej časti úroku. Väčšina bánk s najvyššími úrokmi totiž pri predčasnom výbere ako za dohodnuté tri roky účtuje ľuďom sankčné poplatky. Klient môže v prípade predčasného výberu trojročného termínovaného vkladu prísť o úroky za 140 dní.
„V Česku môžu ľudia v prípade nečakaných výdavkov bez problémov predať štátny dlhopis na sekundárnom trhu,“ dodal Bytčánek. S takouto možnosťou sú však spojené ďalšie náklady s evidenciou a predajom dlhopisov. To, či štát k tejto možnosti naozaj pristúpi, bude závisieť od toho, či banky premietnu nové dane do svojich finančných produktov. Podľa analytikov je reálne, že nové dane budú pre bežných ľudí znamenať nižšie úroky pri vkladoch v bankách.
„Aplikácia vyššieho odvodu oproti súčasnej sadzbe Fondu ochrany vkladov môže mať za následok nižšiu úrokovú sadzbu pre bežných vkladateľov,“ povedal bankový analytik Marek Gábriš. Štát zas vyššie dane môže zaplatiť vo vyšších úrokoch za kúpu slovenských cenných papierov.
„Bankový odvod tiež môže mať dopad na financovanie štátneho dlhu. Ten kupujú a štátu požičiavajú najmä domáce subjekty, predovšetkým banky,“ dodal Gábriš. Vláda teda síce zoberie finančným domom viac na daniach, no tie môžu chýbajúce peniaze získať naspäť na vyšších úrokoch za kúpu slovenských dlhopisov. V tomto roku vláda plánuje z mimoriadneho bankového odvodu získať 50 miliónov eur. V budúcom roku by rozšírenie súčasného 0,4–percentného bankového odvodu z vkladov firiem i na vklady obyvateľov prinieslo ďalších sto miliónov eur. Banky si pritom chýbajúce peniaze z daní nemusia od štátu zobrať hneď. "
Vzhľadom na súčasnú relatívne dobrú pozíciu Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity na trhu a relatívnemu pokoju na trhoch to však nemusí byť zatiaľ veľmi viditeľné," upozorňuje Gábriš.
Ľuďom s nízkymi príjmami má od júla budúceho roku pomôcť zavedenie základného bankového účtu za jedno euro. Takýto produkt by bol určený pracovníkom zarábajúcim minimálnu mzdu, nízkopríjmovým dôchodcom a ľuďom na sociálnych dávkach.
„Tento balík by mohlo využiť dvestotisíc ľudí a určite bude oň záujem, keďže jeho cena nebude vyššia ako jedno euro,“ vysvetľuje minister financií Peter Kažimír. V prípade, že banky budú ďalej zvyšovať poplatky, vláda zváži základný balík rozšíriť na všetkých obyvateľov. Kažimír si nepripúšťa neúspech prvého základného balíka zavedeného ešte počas prvej ľavicovej vlády. Vtedy balík nemal zo strany štátu stanovenú cenu.
Bankovú daň zaviedla už minulá vláda a súčasná ju ďalej zvyšuje. Minulá vláda nasmerovala príjem z dane do špeciálneho fondu, z ktorého sa mali riešiť prípadné problémy bankového sektora. Fico naznačil, že s peniazmi má iné plány. „Ak už bude zákon v parlamente v prvom čítaní, budeme hľadať mechanizmus do budúcnosti, ako ďalej s bankovými odvodmi narábať. Môže ísť o štandardný príjem štátneho rozpočtu,“ dodal Fico. Záruky, že peniaze sa využijú na rast ekonomiky, zatiaľ nie sú.
Vláda a banky rokujú už niekoľko dní a výsledkom sú aj opatrenia v oblasti výberu daní. Banky štátu ponúkajú pomoc pri zefektívnení výberu dane z pridanej hodnoty. „Malo by ísť o technickú pomoc pri zabraňovaní daňových únikov s daňou z pridanej hodnoty a pomoc bánk v tomto prípade vítame,“ uzavrel Fico.