Potvrdila to Ficova hovorkyňa Beatrice Hudáková. Ide už o druhý rozpor po tom, čo Smer odmietol snahu Malatinského ako bývalého zástupcu zamestnávateľov ponechať súčasný Zákonník práce s výhodami pre firmy.
„Iniciatívu ministra hospodárstva vnímame ako snahu o vyplatenie dividend od Slovak Telekomu, ktorý to zatiaľ odmieta urobiť. Preferujeme ale iné riešenia ako odpredaj menšinového podielu štátu v tejto spoločnosti,“ podotýka Hudáková a dodáva, že vláda nechce privatizovať nijaký strategický majetok. Rezort hospodárstva stanovisko koncom týždňa nezaslal.
Konečné rozhodnutie o ukončení predaja akcionárskeho podielu v najväčšej telekomunikačnej firme zatiaľ nepadlo. Vláda sa však bude musieť rozhodnúť už čoskoro. Podľa šéfa Fondu národného majetku Branislava Bačíka (Smer) totiž tender na výber privatizačného poradcu vypísaný minulou vládou stále beží. „Vzhľadom na to, že do 30. júna 2012 je potrebné ukončiť verejné obstarávanie na výber privatizačného poradcu, fond vypracuje materiál, na základe ktorého vláda posúdi ukončenie privatizačného procesu,“ spresňuje Bačík a dodáva, že nové vedenie fondu už prehodnocuje proces prevodu majetkových účastí.
Radičovej vláda uvažovala, že podiel v Telekome predá cez bratislavskú Burzu cenných papierov, pričom počítala so ziskom z tejto transakcie vo výške zhruba miliardy eur. Jedným z dôvodov na predaj bola aj neschopnosť vymôcť z podniku celé dividendy. Väčšinový akcionár, ktorým je Deutsche Telekom, totiž vyplatenie neustále odmieta. Postoj vlastníka sa nezmenil ani po viacerých mediálnych prestrelkách, ktoré spustil vtedajší minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS).
Malatinský tiež naznačil, že by bolo vhodné, aby sa štát zbavil aj menšinových podielov v podnikoch autobusovej dopravy. Dostať by ich mohla samospráva. Protimonopolný úrad však tvrdí, že by išlo o konflikt záujmov. Vyššie územné celky totiž podnikom uhrádzajú časť nákladov na dopravu ľudí, aby tak chránili zamestnanosť v regióne. Radičovej vláda chcela zvyšné podiely v podnikoch autobusovej dopravy predať väčšinovým akcionárom.
Predchádzajúci kabinet tiež chcel predať štátne teplárne v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, Zvolene a v Košiciach a železničné Cargo. Privatizovať sa mali podiely v Burze cenných papierov, Bardejovských a Sliačskych kúpeľoch, DMD Group či v bratislavskej Poliklinike Tehelná. Výnos zo všetkých privatizovaných firiem mal presahovať dve miliardy eur, ktoré mali byť určené na riešenie zlého stavu verejných financií.
Podľa pôvodného plánu Radičovej vlády sa mali predaje realizovať už v súčasnosti. Vláda však po vyslovení nedôvery vlani na jeseň všetky predaje zastavila a rozhodnutie o ďalšom osude firiem nechala na nástupcov. V hre je však stále pokračovanie hľadania partnerov pre nákladné železnice Cargo a bratislavské letisko.
Rozhodnutia o privatizácii šestice štátnych teplární sprevádzalo počas vládnutia Radičovej kabinetu viacero koaličných hádok. Napríklad zástupcovia KDH žiadali, aby sa predaj uskutočnil až po ozdravení firiem, keď stúpne ich hodnota. Politici Mostu sa zas obávali, že teplo po privatizácii zdražie. Prudkého zvýšenia cien za kúrenie sa báli aj zástupcovia primátorov krajských miest, a tak žiadali, aby pri privatizácii mestá získali v podnikoch polovičné podiely. V teplárenských firmách by tak zástupcovia miest mohli kontrolovať efektívnosť hospodárenia. Vláda však bola rozhodnutá mestám darovať iba päťpercentné podiely, ktoré by im zabezpečili jedno miesto v dozornej rade spoločnosti. Strana Smer, ktorá vtedy bola v opozícii, rozhodnutie o privatizovaní ostro kritizovala.
Pravica dlhodobo tvrdí, že je lepšie privatizovať, lebo štát nie je dobrý vlastník. Ľavica chce štátne podiely ponechať a čerpať z firiem dividendy. Za všetkých vlád sprevádzali niektoré štátne podniky kauzy spojené s klientelizmom, rodinkárstvom, plytvaním či odlievaním peňazí pre rôzne záujmové skupiny. Najnovšie na posty vo vedeniach niektorých firiem s vplyvom štátu prebiehajú výberové konania. Nie je však zatiaľ jasné, či budú naozaj vybraní nezávislí odborníci, alebo nominanti blízki politikom.