Vláda zvažovala aj plošný rast dane z príjmu zamestnancov. „Daň z príjmu fyzických osôb zostáva na úrovni 19 percent,“ povedal Fico. Kabinet však chce prijať vyššiu daň a tiež zjednotené vyššie odvody pri lepšie zarábajúcich. Hranica a výška dane sú tu otázne. Zvažuje sa 25–percentná daň od príjmu 2 750 eur či až 3 000 eur mesačne.
Minulá vláda zvažovala zvyšovať daň z pridanej hodnoty, čo by zdvihlo ceny. Rast dane z príjmov pre firmy je podľa Fica lepšia cesta. Podľa niektorých odborníkov však môže viesť k vyššej nezamestnanosti. V závislosti od dane z príjmov sa totiž investori rozhodujú, v ktorom štáte rozvinú svoje podnikanie či postavia nový závod.
Etablované firmy sa pri vyšších daniach môžu snažiť zachovať výšku ziskov cez úspory, ktoré môžu vyústiť do prepúšťania. „Vyššia daň z príjmu môže odradiť firmy od investícií. Sú však krajiny, kde podnikatelia platia oveľa vyššie dane. Aj s daňou na úrovni 23 percent budeme stále na nízkej úrovni,“ povedal Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
Vyššiu daň z príjmu podnikatelia kritizujú a tvrdia, že bude potom menej práce. Obchodný reťazec Tesco Stores chce na Slovensku v tomto roku otvoriť vyše 20 nových predajní a prijať 500 až 700 zamestnancov. „Či naozaj toľko ľudí prijmeme, závisí od toho, koľko otvoríme predajní, a to v tejto chvíli neviem povedať. Už teraz však môžem povedať, že vyššie dane budú mať vplyv na to, že otvoríme menej predajní,“ hovorí generálny riaditeľ Tesca Slovensko Stefan De Loecker. Podľa analytikov si práve zahraničný reťazec môže vybrať alokáciu zdrojov do daňovo zaujímavejších krajín, čo v prípade slovenských obchodníkov nepripadá do úvahy. „My sa prispôsobíme danej situácii. V súčasnosti analyzujeme možné scenáre,“ povedal viceprezident CBA Slovakia Vladimír Kocúrek.
„Konsolidácie, ktoré sa dosahujú cez rozpočtové škrty, vedú k menším poklesom v ekonomickej aktivite ako tie, ktoré sú dosiahnuté prostredníctvom zvyšovania daní,“ tvrdí analytik Legatum Institute v Londýne Dalibor Roháč. „Dáta ukazujú, že správne štruktúrovaná fiškálna konsolidácia, ktorá sa spolieha na trvalé a kredibilné výdavkové škrty, má potenciál znížiť dlhodobé úrokové sadzby, zvýšiť ceny akcií a byť všestranne dobrá pre rast,“ dodáva Roháč.
Premiér po rokovaní so sociálnymi partnermi predstavil aj ďalšie konsolidačné opatrenia.
Vláda pripravuje daň z luxusných nehnuteľností. „Ide o zložitý, sofistikovaný model zdaňovania podľa cenových máp. Nedá sa to pripraviť tento rok, aby to platilo od úvodu budúceho roku,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Vláda uvažovala o tom, že viac zdaní nehnuteľnosti nad určitú rozlohu alebo nad cenu, kde sa hovorilo o hranici zdanenia ceny nad 100–tisíc eur a dani 0,1 percenta. Alternatíva so zdanením podľa rozlohy však podľa informácií Pravdy bola vylúčená.
Vláda rokuje aj so živnostníkmi o zvýšení sociálnych odvodov, aby neboli odkázaní na minimálne penzie. Odvody majú podľa informácií Pravdy stúpnuť od 15 eur mesačne na živnostníka, a to v priebehu piatich rokov. Paušálne výdavky sa majú obmedziť pri časti živnostníkoch so špecifickými profesiami a vysokými príjmami.
Viac peňazí do rozpočtu by malo priniesť aj skoršie zdanenie cigariet. Minulá vláda schválila vyššiu daň od marca 2013, keď mala škatuľka cigariet zdražieť asi o tri centy. Ministerstvo však podľa Kažimíra zvažuje, že cigarety pôjdu hore už v závere tohto roka.
Rezort financií začal s ministerstvom pôdohospodárstva rokovať tiež o zavedení dane na tiché víno. Viac sa má zdaniť aj iný alkohol a tiež hazard.
Vyššie poplatky by sa mali platiť aj pri kúpe luxusných áut. Fico spomenul ako príklad kúpu auta s hodnotou nad 100–tisíc eur. Rokovania vlády s automobilovým zväzom však zatiaľ neprebehli. Rovnako nie je jasné, či a aká DPH bude na luxusné výrobky a služby, a o aké produkty pôjde. Vláda tiež oznámila, že chce zdaniť dividendy, ale len pri fyzických osobách, keďže pri firmách by to bolo legislatívne problematické.
Vláda doteraz už oznámila, že cez vyššie dane chce získať za dva roky 375 miliónov eur od regulovaných firiem a bánk. Zníženie odvodov pre druhý pilier napríklad z 9 na 4 percentá by mohlo štátu priniesť ďalšiu pol miliardu eur ročne, čo kritizuje celá opozícia. Zvažujú sa tiež nižšie sociálne dávky pre bohatších, ponechanie koncesionárskych poplatkov a štát by mal zároveň znižovať prevádzkové výdavky. Ak by vláda v priebehu budúceho roku nezískala 1,5 miliardy, deficit verejných financií by neklesol pod tri percentá hrubého domáceho produktu a Slovensko by čelilo sankciám z Bruselu a ekonomickej neistote. Vláda zo spomínanej sumy chce použiť 300 miliónov eur na rozpočtové priority.