Z 12–tisíc zariadení nakupovalo hydinu od dvoch najväčších slovenských výrobcov iba 85 podnikov.
Podnikatelia v gastronomických zariadeniach nakupujú najlacnejšie mäso na trhu. Navzájom súťažia o zákazníka predovšetkým cenou. Napríklad uprednostňujú kuracie prsia z dovozu. V Metre, kde si Únia hydinárov robila prieskum, stál kilogram kuracích rezňov z Poľska 3,18 eura bez DPH, slovenské vyšli na 4,90 eura.
„Na pultoch Metra sme síce našli 50 percent slovenskej hydiny, ale jej podiel na tržbách bol iba 21 percent,“ povedal výkonný riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Z toho jasne vidno, ktorú hydinu odberatelia uprednostňujú. Pred zástupcami médií ukázali hydinári vzorky typickej dovozovej hydiny z Poľska a Brazílie. Z oboch po rozmrazení vytiekla pridaná voda, jedna zo vzoriek mala krvavé podliatiny, ďalšia vykazovala zmeny farby. Lacno kúpená hydina neznamená, že ľudia sa dobre najedia.
„V jedálňach deklarujú váhu mäsa v surovom stave, po uvarení či upečení však mäso prichádza o 30 až 40 percent hmotnosti,“ povedal Daniel Molnár. V konečnom dôsledku ľudia porciu preplatia v prepočte na jeden kilogram mäsa zhruba o 40 centov.
Lacné mrazené mäso, ktoré si často nič netušiaci stravníci dali na obed, však po rozmrazení prišlo o väčšinu cenných výživných látok. Upozornil na to riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho Peter Šimko.
„Po rozmrazení odchádzajú z mäsa výživové látky v zrýchlenom režime,“ konštatoval a upozornil, že zmrazovanie mäsa sa ako konzervárenská metóda najčastejšie zneužíva na to, ako zmiasť spotrebiteľa. „Pokiaľ chce mať spotrebiteľ istotu, že je kvalitné mäso a ostatné potraviny, mal by si objednávať jedlo z čerstvých surovín. Pri týchto výrobkoch nemá výrobca čas zmeniť prirodzenú kvalitu čerstvého produktu,“ upozornil Šimko.
Kontrolu podnikov spoločného stravovania má na starosti Úrad verejného zdravotníctva. Vlani podľa zistení Únie hydinárov mal odobrať iba 47 vzoriek z celkového počtu 12–tisíc podnikov. Kontroly sa podľa hydinárov vykonávali v tých istých prevádzkach, kde je všetko v poriadku, ale v ďalších kontrolu nevykonávajú, lebo sa tam boja chodiť.
Tieto tvrdenia úrad odmietol. Informoval, že urobil takmer 30–tisíc kontrol, pričom nezhody sa zistili v 4 100 kontrolovaných prevádzkach. Pokiaľ ide o 47 vzoriek kritizovaných hydinármi, zdravotníci tvrdili, že "sa týkali len mäsa, výrobkov z mäsa, zveriny a hydiny a nezahŕňali vzorky pokrmov hotových jedál, ktorých skontrolovali vlani 2 118. Podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Šramkovej ide teda o neúplné číslo.
Šramková uviedla, že väčšina gastrozariadení nakupuje mäso z dovozu. „Upozorňujeme, že mäso vrátane hydiny musí spĺňať rovnaké legislatívne požiadavky, aké platia na celom území Európskej únie.“ A pripomenula, že kontrola mäsa na hraniciach a na trhu je záležitosťou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Lenže Karol Ponesz, šéf topoľčianskej Hyzy, položil otázku, kto na Slovensku garantuje, čím kŕmili hydinu v Brazílii, ako bola zmrazená a kedy bola naposledy štandardná kontrola na hraniciach s Poľskom. Stopercentnú istotu má zákazník len pri slovenskej hydine, pretože chovy aj bitúnky sú pod neustálou veterinárnou kontrolou.
„Hraničné kontroly podľa legislatívy únie neexistujú, medzi štátmi únie platí voľný pohyb tovaru,“ pripomenul šéf veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Dodal, že práve na tlak hydinárov zvýšili počet kontrol priamo na trhu, v skladoch a obchodoch. Výsledkom je dnes 90–percentné zastúpenie slovenskej hydiny na pultoch. Pokiaľ ide o gastrozariadenia, je to parketa Úradu verejného zdravotníctva. „Problém by dnes nemusel byť, keby sa vlani v novembri pri novele zákona o potravinách bola zjednotila kontrola pod jednu inštitúciu, o tom však nerozhodli odborníci, ale poslanci,“ povedal Bíreš.