Krugman rozpočtové škrty v súčasnej situácii Európy kritizuje dlhodobo, vlády by podľa neho namiesto úspor, naopak, mali podporovať hospodársky rast. Predstava, že škrtanie vo vládnych výdavkoch nejako povzbudí dôveru spotrebiteľov a firiem, takže budú viac míňať, sa podľa neho v uplynulých dvoch rokoch ukázala ako falošná. „Výdavkové škrty v upadajúcej ekonómike jednoducho úpadok len prehlbujú,“ uviedol.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Navyše sa podľa neho ukazuje, že bolesť z rozpočtových úspor neprináša žiadne, alebo len malé zisky. Príkladom je Írsko, ktoré prijíma stále prísnejšie kroky, aby získalo späť dôveru veriteľov. Podľa ortodoxných zástancov škrtov by to malo fungovať, podotýka Krugman. Namiesto toho ale írske náklady na požičiavanie sú oveľa vyššie ako u problémových Španielska či Talianska, tvrdí.
Krugman sa preto pýta, aké sú alternatívy rozpočtových úspor. Jednou z nich sa zdá byť rozpad eurozóny. Ak by sa nadmerne zadlžené krajiny vrátili späť k vlastným menám, mohli by vďaka devalvácii byť rýchlo konkurencieschopné a posilniť vývoz. Nasledovali by tak Island, ktorý ťažko zasiahla finančná kríza, teraz ale vďaka znehodnoteniu svojej koruny zažíva hospodárske oživenie, ktoré malo mať Írsko, ale nemá, podotkol americký ekonóm.
Rozdelenie eurozóny by však podľa Krugmana bolo veľmi zničujúce. Znamenalo by totiž aj koniec európskeho projektu, ktorý je dlhodobým úsilím o podporu mieru a demokracie prostredníctvom bližšej integrácie. Podľa Krugmana však existuje aj iná cesta než zánik súčasnej podoby spolku krajín platiacich spoločnou menou. Paradoxne, v minulosti ju ukázalo práve Nemecko.
Tamojšie hospodárske oživenie poháňa obrovský obchodný prebytok voči iným európskym krajinám. Zvlášť potom voči krajinám, ktoré sa teraz nachádzajú v kríze, ale pred krízou rástli vďaka nadpriemernej inflácii spôsobenej nízkymi úrokovými sadzbami Európskej centrálnej banky. V súčasnosti by tieto štáty podľa Krugmana mohli Nemecko napodobniť, ak by zažívali zhodne priaznivé podmienky, teda rast poháňaný infláciou.
Nemecká skúsenosť tak nie je dôvodom na jednostranné rozpočtové škrty v južnej Európe, ako si Berlín myslí. Naopak, ide o argument pre väčšiu expanzívnu politiku. Európska centrálna banka by preto podľa Krugmana mala opustiť posadnutosť infláciou a zamerať sa na rast.
Americký ekonóm však predpokladá, že Nemci takýto záver neprijmú a naďalej budú presadzovať škrty. Výsledok francúzskych volieb však znamená, že prichádzajú o slepú podporu z Elyzejského paláca.