Nebudú banky pre vyššie dane žiadať od štátu vyššie výnosy za kúpu slovenských dlhopisov, na čo by doplatili budúce generácie?
Teraz, keď ešte nie sú skončené rokovania, je ťažko odhadnúť, ako sa ďalšie daňové zaťaženie bankového sektora prejaví v budúcnosti. No po prvé, je tu určitá konkurencia medzi bankami a po druhé, kúpa slovenských dlhopisov je stále výhodnou investíciou. Takže verím, že napriek vyšším daniam, nepríde k radikálnemu zvýšeniu úrokov.
Aké záruky majú bežní ľudia, že im banky pre väčšie dane nezdvihnú poplatky za svoje služby alebo úroky pri pôžičkách?
Zdražovaniu bankových služieb pre ľudí zabráni jednak konkurencia a určitú úlohu by mala zohrať i ochrana spotrebiteľa. Máme tu napríklad Národnú banku Slovenska, ktorá dohliada na finančný trh, ale hlavne daňové zaťaženie nebude také radikálne, aby sa muselo hneď preniesť na občana. Po zavedení nových daní nebude ani menej úverov pre firmy, a tak nepríde ani k spomaleniu ekonomiky.
Prečo si to myslíte?
Pozrite sa, Slovensko nie je v zdaňovaní bánk žiadnou výnimkou a takmer všade vo vyspelom svete je bankový sektor vnímaný ako tá časť ekonomiky, ktorá má priniesť dodatočný vklad do konsolidácie verejných financií a budúceho ekonomického rastu. Na toto majú rovnaký pohľad USA aj Európa. Rakúsko či Taliansko sú krajiny, kde majú sídla zahraničné matky našich slovenských bánk. V týchto krajinách prebieha rovnaká diskusia o zdanení finančného sektora. Nie sme teda nijakou čiernou ovcou a pri zvyšovaní daní rozhodne nie sme osamotení. Zároveň v prípade slovenských bánk nerobíme žiadne prehnané kroky, za ktoré by sme boli kritizovaní zo strany európskych inštitúcií.
Naše banky dlhodobo upozorňujú, že ešte minulou vládou schválený 0,4– percentný odvod je najvyšší v celej Európe.
Počas diskusie dali banky na stôl jedno konkrétne číslo, teda, že ich celkové daňové zaťaženie je 28 percent. To je viac ako v prípade ostatných firiem platiacich 19–percentnú daň z príjmu. Na druhej strane, štatistika ukazuje, že zaťaženie bánk v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je na úrovni 30 percent. Domnievame sa, že bankový sektor nie je diskriminovaný a jeho daňové zaťaženie je stále nižšie ako vo vyspelých krajinách. A po druhé, zavedenie ďalších daní nebude také vysoké, aby viedlo k nejakým radikálnym zmenám v správaní bánk. Uvedomme si, že banky síce majú daň z príjmu a bankový odvod, ale zasa neplatia daň z pridanej hodnoty, takže ich celkové zaťaženie nie je vyššie ako iných sektorov v ekonomike.
Myslíte si, že bankám bude stačiť na akceptovanie vyšších daní to, že aj inde vo vyspelých krajinách už teraz finančné domy platia viac ako na Slovensku?
Ministerstvo financií je pripravené rokovať o tom, ako bankám zlepšiť ich podnikateľské prostredie. Mohli by vzniknúť napríklad nové nástroje umožňujúce dlhodobé financovanie bonitných finančných inštrumentov. Tiež sme pripravení rokovať o zmenách v regulácii finančného trhu. Výsledkom dohody by mohli byť nižšie administratívne náklady za bankové operácie. Ide teda naozaj o vzájomný dialóg.
O tom, že by aj štát mohol nejako prispieť bankám, sa veľa nehovorí, mohli by ste byť viac konkrétnejší, v čom by ste im mohli pomôcť?
Predovšetkým očakávame podnety od bánk, pretože samy vedia najlepšie, kde ich tlačí topánka. Ak im môžeme pomôcť, tak my sme veľmi otvorení akýmkoľvek návrhom, ktoré prídu z ich strany. Zatiaľ ešte nemôžem hovoriť o konkrétnych veciach, ale pár myšlienok už bolo spomenutých a momentálne pracujeme na ich doladení.
Ako teda zosúladiť vyššie dane a lacné financovanie slovenského dlhu?
Slovensko ako súčasť eurozóny stále pociťuje otrasy na medzinárodných finančných trhoch a naposledy nás takto nepríjemne zasiahla situácia v Španielsku. Finančné trhy totiž na úvahy o nedodržaní dohodnutého tohtoročného defi citu zareagovali požadovaním vyšších úrokov pri kúpe španielskych dlhopisov. Našťastie s výnimkou posledných problémov v Španielsku je súčasná situácia pokojná a nám sa darí predávať dlhopisy i štátne pokladničné poukážky. Našou súčasnou stratégiou je rozloženie štátneho dlhou medzi viacero mien. Emisie vo švajčiarskych frankoch či v českých korunách určite neboli poslednými a plánujeme postupne vydávať dlhopisy aj v iných cudzích menách.
Bude rozloženie dlhu medzi viacero mien stačiť na bezproblémové predávanie slovenských dlhopisov?
Samozrejme okrem diverzifikácie slovenských dlhopisov do cudzích mien bude veľmi dôležité i udržanie ekonomickej stability krajiny. Ak dodržíme plánovaný defi cit, tak čo sa týka samotného Slovenska, nevidím nijaké vážne problémy v oblasti financovania štátneho dlhu. Ak sa teda dramaticky nezhorší situácia v eurozóne, tak určite dokážeme predávať slovenské dlhopisy za stále prijateľných podmienok.
Nehrozí pri financovaní štátneho dlhu cez rôzne cudzie meny vysoká strata vyplývajúca z posilňovania týchto peňazí oproti euru?
Pri dlhopisoch v cudzích menách existujú možnosti na zabezpečenie sa proti kurzovému riziku. Doteraz sme sa štandardne snažili minimalizovať prípadné kurzové riziká.
S príchodom novej vlády sa na Slovensku začalo diskutovať i o zavedení daní z finančných transakcií. Čo si vy myslíte o zavedení tejto dane?
Ideálne by bolo prijatie tejto dane na globálnej úrovni. Preferenciou ministerstva financií je, aby sa táto daň neriešila na národnej úrovni, ale prinajmenšom na úrovni eurozóny, ak už nie celej Európskej únie. Dnes je dosť ťažko povedať, ako sa nakoniec zavedenie tejto dane vyvinie, príliš veľa vecí je v pohybe a zatiaľ nevidím náznaky toho, že práve Slovensko by malo byť priekopníkom v zavedení tejto dane. Najprv budeme sledovať, čo sa bude diať na európskej úrovni a podľa toho skoordinujeme naše kroky.
V rámci konsolidácie rozpočtu sa tiež uvažuje o začlenení fondu ochrany vkladov do verejných financií, čím by prišlo k zníženiu defi citu. Máte už jasnejšiu predstavu o tom, ako to bude vyzerať?
Zatiaľ je to len na úrovni rozhovorov, a to nielen s bankami, ale aj Európskou komisiou a Eurostatom. Takže je tu viacero aktérov, s ktorými treba rokovať, ale je to jedna z ideí, pomocou ktorých môžeme napomôcť konsolidácií rozpočtu. Zatiaľ by som nešiel viac do detailov.
Nemusia sa bežní ľudia báť krachu banky, pri ktorom by pre nedostatok peňazí vo fonde prišlo k nevyplateniu ich vkladov?
Keď sa pozriete na to, čo sa deje vo svete, tak súčasný trend je jasný a v prípade problémov zachraňuje banky tak či tak štát. Nedávno to napríklad tak bolo v Španielsku, kde vláda napumpovala obrovské množstvo peňazí do problémových bánk. Vo Veľkej Británii štát zas v podstate zachránil napríklad Royal Bank of Scotland. Takže história nám zatiaľ ukazuje, že ak je v bankovom sektore zle, tak nakoniec je to štát, kto zachraňuje banky. Navyše zatiaľ nevidíme nijaké indície, podľa ktorých by malo prísť k zachraňovaniu slovenských bánk, ktoré sú vo veľmi silnej kondícií.
Malo by Slovensko dostatok peňazí na zachraňovanie bánk?
Hovorím to ako svoj osobný názor, ale štát by určite pociťoval zodpovednosť za situáciu, pri ktorej by ľudia prichádzali o svoje vklady. O tom, či by na to štát mal, sa dá len špekulovať, keďže nevieme, ktorá banka by mala problémy a v akom rozsahu, ale ako som už spomínal, náš bankový trh je stabilný a zatiaľ nevidíme žiadne dôvody, prečo by sme sa mali znepokojovať.
Vedeli by ste teda odhadnúť, ako sa budú vyvíjať tohtoročné výnosy slovenských dlhopisov?
Ťažko je teraz hovoriť konkrétne čísla, situácia je stále v pohybe. Je veľmi ťažké predpokladať, ako sa bude ďalej vyvíjať napätie na finančných trhoch. Predaj slovenských dlhopisov má na starosti Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá má veľmi jasný program splácania dlhu a vydávania nových cenných papierov a vďaka dlhoročným skúsenostiam veríme, že sa nám podarí udržať pre štát prijateľné výnosy.