„Zvyšujú sa však straty elektriny na slovenských vedeniach a ak to takto pôjde ďalej, existuje nebezpečenstvo, že to bude mať nepriaznivý vplyv aj na cenu,“ vysvetľuje Lupták.
V Nemecku sú totiž veterné elektrárne umiestnené hlavne v severnej časti štátu, kým najväčší spotrebitelia energie sú na juhu. Nemecké káble však celé objemy vyrobenej elektriny cez krajinu preniesť nedokážu. Navyše v mnohých krajinách južne od Slovenska je elektriny nedostatok. Keďže všetky európske vedenia od Baltu cez rumunskú východnú hranicu až k Čiernemu moru sú prepojené, nárazovo vyrobená elektrina zo severu Nemecka putuje na juh cez Poľsko, Česko i Slovensko.
Zástupca štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Igor Gallo hovorí, že objemy prenesenej elektriny rastú veľmi rýchlo.
„Objem tranzitu za rok 2011 predstavoval viac ako 34 percent z prenesenej elektriny a oproti roku 2010 tento podiel vzrástol o 11 percent,“ spresňuje. Ešte väčšie nárasty zaznamenala firma pri mesačnom porovnaní. „V januári 2012 boli toky v celkovom objeme až štvornásobne vyššie oproti januáru 2011 a vo februári tohto roku boli v porovnaní s februárom 2011 dvojnásobné,“ podotýka Gallo.
Čím viac elektriny sa prostredníctvom slovenských vedení prepraví, tým viac sa jej vo vedeniach stratí. Prenosová sústava musí za stratenú elektrinu zaplatiť z vlastných peňazí, čo sa sčasti premieta do konečnej ceny. Okrem strát však musí podnik čeliť aj ďalším nákladom. Vznikajú totiž stavy, keď má firma problém splniť základné parametre. „Musíme tak hľadať aj štandardné, ale v slovenských podmienkach dosiaľ neuplatňované opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad zmena topológie siete,“ podčiarkuje Gallo. Pri tejto zmene dôjde k čiastočnému odľahčeniu najviac využívaných transportných trás.
Fakt, že slovenská prenosová sústava podlieha vážnym nárazom, dokladajú údaje o skutočných a plánovaných tokoch energie. Objemy reálne prenesenej energie sa od plánov často markantne líšia. Napríklad v stredu tesne pred dvanástou hodinou do slovenskej prenosovej siete malo prúdiť z Poľska a Česka 1 023 megawattov elektriny, v skutočnosti však slovenská sieť musela prijať až 1 615 megawattov. Vývoz elektriny na Ukrajinu a do Maďarska tiež prevyšoval plány. Kým energetici očakávali, že do týchto štátov budú posielať 1 391 megawattov, reálne sa prenášalo takmer o sedemsto megawattov viac. Podvečer sa rozdiel medzi skutočnosťou a plánom zväčšil na dvojnásobok.
S problémami a možným premietnutím zvýšených nákladov do faktúr domácnostiam zápasia aj susedné štáty. Poľsko už ohlásilo, že na svojich hraniciach vybuduje transformátory, ktoré majú neplánované toky do národnej sústavy obmedziť. Český operátor prenosovej siete sa zatiaľ iba snaží predpovedať kritické situácie, keď sústava býva nadmerne zaťažená. V krajnej núdzi by však aj on mohol inštalovať na hranici s Nemeckom transformátory. Takéto riešenie by však stálo okolo dvoch miliárd českých korún, čo je v prepočte asi 49 miliónov eur.
Toky nepredvídateľne vyrobenej elektriny z veterných elektrární v Nemecku sa začali zväčšovať po tom, čo krajina ohlásila odklon od elektriny z atómu. Medzi dôvodmi figurujú viaceré úniky rádioaktívnych častíc z atómových zariadení. Poslednou kvapkou do pohára nemeckej trpezlivosti bola havária elektrárne Tepco v japonskej Fukušime, ktorú vlani v marci zničila vlna cunami.