V roku 2010 vytvorila pobaltská krajina, ktorá v sa v januári stala členom eurozóny, rozpočtový prebytok na úrovni 0,2 % HDP. „Ku koncu roka 2011 celkové príjmy vlády podľa maastrichtských kritérií pre výpočet deficitu prevýšili výdavky o 163,9 mil. eur,“ uviedol úrad vo vyhlásení. K zlepšeniu verejných financií prispeli podľa úradu najmä fondy sociálneho zabezpečenia, ktoré hospodárili s prebytkom 147,7 mil. eur.
Celkový verejný dlh Estónska vlani klesol na 6,0 % HDP z úrovne 6,7 % HDP v roku 2010. Miera verejného dlhu Estónska, ktoré je najchudobnejšou krajinou v eurozóne, je v rámci 17-člennej menovej únie najnižšia. Deficit verejného sektora Estónska zahŕňa hospodárenie centrálnej vlády, rozpočty samospráv a výdavky na sociálne zabezpečenie.