Vajíčkový scenár sa zopakuje pri bravčovom

Po prudkom zdražení vajec čaká rovnaký osud bravčové mäso. Európski chovatelia totiž musia zabezpečiť väčšie pohodlie nielen pre sliepky, ale aj pre ošípané.

22.03.2012 20:00, aktualizované: 23.03.2012 08:00
Prasa, dioxín Foto:
Ilustračné foto
70

Lenže vo viac ako polovici členských krajín nemajú zmodernizované farmy. V priebehu niekoľkých mesiacov sa tak môže zopakovať vajíčkový scenár, keď po zlepšení klietok vajcia zdraželi až na 30 centov za kus.

Pri bravčovom sa hovorí v cudzine až o štvrtinovom náraste cien, čo by malo na rodiny ešte väčšie dosahy ako pri vajciach. Slovák za rok zje vyše tridsať kilogramov bravčoviny pri terajšej cene okolo štyroch eur za kilogram.

Slovensko síce nepatrí medzi hriešnikov, na ktorých chce Brusel podávať žaloby, pretože neplnia smernicu o pohodlí zvierat, ale zásobovanie trhu bravčovým mäsom vôbec nezávisí od slovenských poľnohospodárov. Domáci chovatelia totiž pokrývajú spotrebu bravčoviny na Slovensku len na 37 percent. Prakticky dve tretiny bravčového mäsa už pochádzajú z dovozu.

Slovensko nie je schopné rýchle zvýšiť vlastnú výrobu bravčového. „Preto to môže dopadnúť ako s vajíčkami,“ hovorí Jozef Puvák, predseda družstva v Kočíne pri Piešťanoch. „Cena mäsa sa utvára na západoeurópskych trhoch, odkiaľ sa dánske, holandské, nemecké, francúzske či španielske mäso exportuje do krajín s nedostatočnou vlastnou výrobou. Žiaľ, Slovensko patrí medzi ne,“ povedal Peter Lelkes, predseda PD Sokolce, kde ešte ako v jednom z mála slovenských družstiev chovajú ošípané.

Ak na Západe pozatvárajú farmy, môže to viesť k citeľnému nedostatku odstavčiat – mláďat ošípaných, čo odštartuje zdraženie mäsa. Odstavčatá sú už teraz mimoriadne drahé a slovenským chovateľom sa ich už napríklad z Holandska neopláca dovážať. Výšku zdraženia mäsa sa však na Slovensku nikto neodvažuje predpovedať. „Je to naozaj mimo nás,“ hovorí šéf Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.

Družstvo PVOD Kočín pri Piešťanoch ešte vlani chovalo štyritisíc ošípaných, ale po tom, čo roky doplácalo na stratovú výrobu bravčoviny, zlikvidovalo celý chov. Teraz však farmárom ponúkajú za kilogram ošípanej v živom 1,37 eura, o 30 centov viac ako pred rokom. Spolu s črtajúcim sa celoeurópskym nedostatkom bravčoviny to mení situáciu.

„Rozhodli sme sa, že chov ošípaných obnovíme. Nakúpili sme plemenné prasničky, ale prvé prasiatka sa nám narodia na prelome augusta až septembra a pôvodných štyritisíc zvierat budeme chovať až o rok,“ odhadoval Jozef Puvák. Celá krajina podľa neho dopláca na živelnú poľnohospodársku politiku. Nie sú to len farmári, ktorí nevedia, čo vlastne majú chovať, ale aj spotrebitelia, ktorí sú odkázaní na milosť a nemilosť západných trhov.

„Keď sú na Západe prebytky, ceny v reťazcoch klesajú, keď sa minú, naopak, stúpajú. Spomeňme si len na to, čo sa stalo po reforme trhu s cukrom. Na Slovensku zostali len dva cukrovary a cukor je odvtedy drahý,“ pripomenul Puvák, ktorý je presvedčený o tom, že v Bruseli sa pri koncipovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky presadzujú lobisti. Slovensko tam však žiadnych nemá.

Podstatou zlepšenia životných podmienok ošípaných na farmách je prechod od individuálneho ustajnenia prasníc na tzv. skupinové. Za pohodlie zvierat zaplatia farmári väčším podielom ľudskej práce a nižšou chovateľskou produktivitou. Farmári v starých členských krajinách opäť vyčkávajú a dožadujú sa prechodného obdobia. Toho sa však tentoraz nedočkajú. A tak západní chovatelia v pokročilom veku hovoria, že farmy jednoducho pozatvárajú. Investície do modernizácie sa im neoplatia.

Zadosťučinenie európskym predpisom nie je lacnou záležitosťou. „Do konca roka by sme mali prerobiť roštové stojiská v dvoch maštaliach. Jedny máme plastové a druhé liatinové. Predpisom nevyhovujú kvôli šírke štrbín. Zvieratá na nich netrpia, ale musíme ich vyhodiť,“ sťažoval sa na nezmyselnosť opatrení predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec.

Len táto výmena vyjde družstvo asi na 7-tisíc eur, ďalších 7-tisíc zhltnú koterce, pretože pôvodné sú o desať centimetrov kratšie.

„Slováci si neuvedomujú, že zďaleka nenakupujú kvalitné bravčové mäso,“ upozorňuje šéf družstva Agrospol Boľkovce Rastislav Slocík. Väčšina slovenských ošípaných sa vozí na maďarské bitúnky, pretože všetky veľké slovenské mäsokombináty už zvieratá neporážajú.

„Prevádzka bitúnkov je stratová, a tak ich napríklad Penta, vlastník troch slovenských mäsokombinátov, zatvorila,“ podotkol Slocík. Dodal, že mäsiari dovážajú výpredajové mäso zo štátnych hmotných rezerv západoeurópskych krajín. Aj preto nie sú ľudia spokojní s kvalitou mäsových výrobkov. „Je to preto, lebo kvalitné ošípané sa zo Slovenska vyvezú a vlastným ľuďom predávajú spracovatelia a obchod menejcenné partie mäsa z dovozu,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy