Strany gréckej vládnej koalície odložili rozhodnutie o prijatí dohody s medzinárodnými veriteľmi na podmienkach nového záchranného balíka 130 miliárd eur z pondelka na utorok. Urobili tak po tom, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová a Európska komisia odmietli neustále odkladanie zásadných krokov a vyzvali Atény k čo najrýchlejšej dohode.
Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]
Úrad premiéra Lukasa Papadimose popoludní uviedol, že stretnutie troch strán koalície, ktorá bola plánovaná na pondelok, sa odkladá o jeden deň. Žiadne zdôvodnenie odkladu oznámenie úradu neobsahovalo. V oznámení bolo len to, že Papadimos bude ešte v pondelok opäť rokovať s „trojkou“ veriteľských inštitúcií – Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF).
V pondelok večer grécka vláda oznámila, že prijala požiadavku veriteľov znížiť počet miest v prebujnelom štátnom sektore.
Euro oslabilo, investori sa obávajú neriadeného bankrotu
Investori majú obavy z neriadeného gréckeho bankrotu. Euro oslabilo voči doláru aj jenu. Jednotná európska mena v pondelok poobede voči doláru klesla o 0,7 percenta na 1,3057 USD. „Vidíme určitú averziu voči riziku, pretože tu stále nie je žiadne riešenie týkajúce sa Grécka,“ uviedla analytička Camilla Suttonová zo spoločnosti Scotia Capital. Dodala, že euro by sa mohlo vrátiť pod psychologicky dôležitú hranicu 1,3 USD.
Skutočnosť, že sa euro drží nad hranicou 1,3 USD, však podľa agentúry Reuters naznačuje, že investori stále veria, že Atény na posledných chvíľu uzavrú s veriteľmi potrebné dohody.
Merkelová je nespokojná s váhaním Atén
V pondelok Merkelová na stretnutí s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym v Paríži vyjadrila značnú nevôľu nad nekonečným preťahovaním aténskych rokovaní.
„Naozaj nechápem, ako tomu pomôžu ďalšie dni. Podstatný je teraz čas. Je toho v stávke veľa pre celú eurozónu,“ povedala Merkelová na tlačovej konferencii so Sarkozym. Ten vyzval Grécko, aby prijalo podmienky nového úveru, a obaja predstavitelia navrhli, aby Grécko ukladalo svojej štátnej príjmy v oddelenom fondu určenom na splácanie úrokov z dlhu.
Gréci musia prijať ešte tvrdšie podmienky
Grécko od mája 2010 čerpá medzinárodnú finančnú pomoc v objeme 110 miliárd eur. Táto suma však nebude stačiť a vlani v októbri sa eurozóna dohodla, že poskytne spolu s MMF Aténam druhý úverový program. Grécku bez nového úveru hrozí už v marci bankrot, a potrebuje tak dokončiť dohodu o získanie úveru čo najskôr.
Ak chce Grécko nový úver dostať, musí splniť náročné podmienky, hlavne ešte viac zoškrtať výdavky štátneho rozpočtu, obmedziť štátnu správu, znížiť dôchodky a mzdy v súkromnom sektore. Grécke politické strany však čakajú v apríli voľby, a hlboko nepopulárne opatrenia tak váhajú podporiť, alebo priamo odmietajú. Proti novým úsporným návrhom nového balíka zvolali dva hlavné grécke odborové zväzy na utorok 24-hodinovú generálny štrajk.
Európska komisia v pondelok uviedla, že už vypršal konečný termín pre dohodnutie podmienok druhého záchranného programu. Atény to ale popreli a oznámili, že majú čas až do nasledujúcej schôdzky ministrov financií eurozóny, ktorá bola odložená z pondelka na neskôr.
Atény siahnu aj na štátnu správu
Minister pre administratívne reformy Dimitris Reppas v pondelok večer oznámil, že vláda prijala požiadavku medzinárodných veriteľov na zrušenie 15 000 miest v štátnej správe. Vláda to chce podľa agentúry AP uskutočniť v rámci nového zákona, ktorý umožňuje prepúšťanie aj v štátnej správe. Atény sľúbili EÚ a MMF, že do roku 2015 zrušia v tomto sektore 150 000 miest z celkového počtu 750 000 miest.
Vláda od začiatku krízy znižovala v štátnom sektore platy a dôchodky, prepúšťanie štátnych úradníkov však bolo až doteraz zo zákona nemysliteľné. Silne prebujnený štátny sektor je pritom podľa pozorovateľov hlavným nástrojom politickej korupcie a klientelizmu.
Predstavitelia Reppasovho ministerstva neuviedli, koľko miest v štátnom sektore ubudne prepustením terajších zamestnancov. Vláda doteraz trvala na tom, že ciele zníženia počtu miest v štátnej správe dosiahne tým, že nebude nahradzovať prirodzený úbytok zamestnancov.
Jednou zo zásadných požiadaviek veriteľov na Grécko sú reformy trhu práce vrátane zníženia neúnosne vysokej minimálnej mzdy. Hovorca Európskej komisie Amadeu Altafaj k tomu uviedol, že v Grécku má výšku 871 eur mesačne v porovnaní so 748 eurami v Španielsku a 566 eurami v Portugalsku.