Sankcie politikom by sa totiž mali rozbiehať, keď verejný dlh krajiny presiahne 50 percent výkonu ekonomiky. Ak by Slovensko dosiahlo túto hranicu o dva roky, zvýšil by sa dlh na každého človeka z tohtoročných 5 300 eur na 7 500 eur. Ak by sa politici rozhodli toto vyše dvojtisícové manko každého človeka zaplatiť, potrebovali by napríklad zdvojnásobiť všetky dane.
Slovenský zákon je ale podľa Jozefa Kollára, šéfa poslaneckého klubu Slobody a Solidarity, tvrdší ako má napríklad Nemecko, Španielsko či Maďarsko. „Číslo musí zohľadňovať aj východiskovú situáciu a v tomto roku sa hrubý verejný dlh Slovenska dotkne 45 percent,“ povedal Kollár. Podľa neho sa prvé sankcie začínajú pri 50 percentách a budúca vláda tak už čoskoro bude blízko práve prvej sankcie.
Ak by vláda zadlžovala ďalej, museli by si politici zmraziť platy, následne by sa im presne nastavili výdavky, ďalej by museli mať vyrovnaný rozpočet. Ak by dlh dosiahol až 60 percent, vláda by musela požiadať parlament o dôveru. Keďže na pravidlá je potrebný ústavný zákon, musela nájsť koalícia zhodu s opozíciou. Napriek tomu, že podľa podpredsedu Smeru Petra Kažimíra ide o „príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie,“ má zákon hlasy Smeru zatiaľ isté.
Podľa odborníkov by dlhová brzda mohla čiastočne zvýšiť dôveryhodnosť Slovenska. „Investori to sledujú a je to pozitívny signál. Ale je to iba jeden aspekt mozaiky, ktorú treba doplniť ďalšími krokmi. Bolo by dobré spojiť tento zákon s ďalšími opatreniami,“ konštatoval Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
V súčasnosti takýto zákon môže podľa Dávida Dereníka, analytika UniCredit Bank, zohrať rolu aj pri hodnotení krajiny ratingovými agentúrami. „To má následne vplyv aj na financovanie defi citu. V súčasnosti však úroky dlhu nezávisia len od domácej scény, ale aj od celkovej situácie v eurozóne,“ doplnil Dereník.