Pokračujúci pokles poľnohospodárskej výroby, prechod od intenzívnej k extenzívnej výrobe a znížený záujem o kedysi rozvinuté prídomové hospodárenie na pôde odborníkov neprekvapil. „Slovenská spoločnosť sa od roku 1989 rýchlo mení, menia sa priority ľudí, ako aj vlád, ktoré formujú štátnu agrárnu politiku,“ reagoval na údaje Ladislav Hetényi z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre.
Na Slovensku sa chová už iba 464–tisíc kusov dobytka, z toho dojných kráv len 154–tisíc kusov. Za posledné desaťročie sa síce zastavil úpadok z deväťdesiatych rokov, keď poľnohospodári predali alebo poslali na jatky takmer milión kusov zvierat. Obdobným vývojom prešli chovy ošípaných. „Za úpadkom fariem živočíšnej výroby je prudký pokles cien, ale aj poľnohospodárska politika, a to tak v réžii slovenských vlád, ako aj Bruselu,“ hovorí profesorka Katedry manažmentu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Mária Kadlečíková, ktorá roky zastupovala Slovensko na najvyšších postoch vo FAO, organizácii OSN pre poľnohospodárstvo a výživu.
Podľa Kadlečíkovej je súčasný úpadok výsledkom podcenenia poľnohospodárskej profesie a ignorácie podpory tohto rezortu. Poľnohospodárstvo sa dostalo na perifériu záujmu domácej politiky. Odvetvie sa stalo nepríťažlivým pre mladých ľudí. Aj väčšina absolventov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity si hľadá uplatnenie mimo poľnohospodárskej prvovýroby. Strata atraktívnosti poľnohospodárstva je aj sociologickým problémom. Upozorňuje na to Ladislav Hetényi, ktorý prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Zaujímavý je napríklad úbytok domácich záhradiek. Ich plocha sa zredukovala za desaťročie z 2 358 hektárov na 1 079 hektárov. Podľa Hetényiho niekdajšie pestovanie zeleniny v prídomových záhradách nesúvisí len s tým, že vidiečanom prestalo vynášať.
„Staré štruktúry poľnohospodárstva a s ním spojené odbytové a obchodné organizácie prestali existovať. Vznikli nové, napojené na zahraničie. Pracovať doma v záhradách alebo kosiť trávu na lúkach a vyrábať z nej seno sa prestalo rentovať. Vysvetľuje to, prečo sa neobrábajú tisíce hektárov lúk a pasienkov, prečo zmizli fóliovníky z dedín na juhu Slovenska,“ hovorí Hetényi.
V slovenskej spoločnosti sa vymenili generácie, mladí ľudia nevidia zmysel v práci v záhrade či na záhumienku. „Ak si kúpite lacnú fazuľu, hrach v supermarkete, aký význam má plahočiť sa v záhradke? Ľudia to pochopili a namiesto zeleniny majú trávniky,“ vraví Hetényi.
„Ceny potravín pôjdu v najbližších rokoch hore, pretože svet je hladný,“ podotýka Kadlečíková. Slovenské poľnohospodárstvo má predpoklady na intenzívnu výrobu potravín. Môže vyrábať a predávať oveľa viac ako dnes, ak nájde spôsob, ako sa dostať na zahraničné trhy napríklad s bravčovým mäsom, spotreba ktorého rýchlo rastie najmä v Ázii," upozornila Kadlečíková.
Na zmenu však treba vytvoriť ekonomické podmienky. A o tých sa rozhoduje teraz v Bruseli. „Aké podmienky si vybojujeme, tak sa bude slovenské poľnohospodárstvo v rokoch 2014 až 2020 rozvíjať,“ dodala Kadlečíková.