Od leta na to použila už vyše 110 miliárd eur. Viac nekrytých peňazí tlačí ceny nahor. Aj preto podľa analytikov v septembri vzrástli ceny na Slovensku oproti vlaňajšku o 4,4 percenta a v celej eurozóne o tri percentá.
Za skutočnosť, že vlani stál balík tovarov sto eur a teraz zaň obyvateľ Slovenska platí 104,40 eura, však nemôže len dlhová kríza. Je to tiež odraz rastúcich cien energií a dozvukov vlaňajšej neúrody, ktoré v úvode roka zvýšili ceny potravín a tie ani doteraz výraznejšie neklesli.
Úlohou centrálnej banky by malo byť udržiavanie inflácie okolo dvoch percent. Podľa odborníkov kroky bankárov spôsobujú opak. „Inflácia v eurozóne je nadmerne vysoká. Veľmi uvoľnená menová politika, a to nielen nákupy dlhopisov, ale aj neobmedzené úvery bankám a nízke hlavné úrokové sadzby sú jedny z hlavných príčin,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum. Európska centrálna banka minulý týždeň znížila základnú úrokovú sadzbu z 1,5 na 1,25 percenta, aby zlacneli úvery a firmy mohli lepšie čeliť črtajúcej sa hospodárskej kríze.
Ešte donedávna centrálna banka úvery, naopak, zdražovala, čím sa snažila znížiť množstvo peňazí v obehu, aby sa zmiernil rast cien.
Politika banky sa podľa Kamila Borosa, analytika XTB, následne odráža na slabnúcom eure. „Väčší dôvod inflácie však vidím skôr v slabej mene a s ňou súvisiacim importom vyšších cien komodít,“ spresnil Boros. Slabnúcu menu má však podľa neho na svedomí aj všeobecná neistota, ktorá v eurozóne panuje.
Cez nižšie úroky či pomoc Talianom a Španielom sa však bankári z Frankfurtu snažia odvrátiť nielen ďalšie šírenie dlhovej krízy, ale aj priamy prepad do recesie. Pri nej by totiž firmy začali prepúšťať zamestnancov, zmrazili by sa platy, rovnako by však šli dole aj ceny.
Rovnako predstavitelia ECB tvrdia, že nekryté peniaze, ktoré míňajú na taliansky či španielsky dlh, sťahujú z obehu. V ekonomike by tak nemali zostať žiadne nekryté eurá navyše. Časť odborníkov to však spochybňuje. „Sterilizácia zo strany ECB je len mýtus,“ vysvetlil Boros. Centrálna banka síce sťahuje z trhu prebytočné peniaze. Financie však opätovne nalieva bankám, ktoré majú problém požičiavať si.
„Vo Švajčiarsku, kde sa až donedávna nepúšťala centrálna banka do podobných postupov ako americká, európska či anglická centrálna banka, je medziročná inflácia na úrovni –0,1 percenta,“ vysvetlil Boros. V eurozóne však dosiahla tri percentá, v USA 3,9 percenta a v Británii 5,2 percenta.
Podľa Markéty Šichtařovej, riaditeľky Next Finance, podobne postupovala aj americká centrálna banka počas prvej krízy, čo sa následne odrazilo na cenách komodít. „Bolo to práve to vykupovanie dlhopisov, pre ktoré vyskočili ceny komodít na celom svete,“ povedala Markéta Šichtařová.
Ak by však rástli ceny ešte rýchlejšie a Európska centrálna banka by upustila od svojej prvotnej funkcie strážcu inflácie, uľavilo by sa tým aj zadlženým štátom. Pri vysokej inflácii by sa totiž znehodnotili dlhy, ale rovnako tiež úspory obyvateľov.
„Na záchranu Talianska by žiadny euroval nestačil a hrozil by rozpad celej eurozóny. Jedine ak by ECB masívne kupovala talianske dlhopisy a v podstate tak monetizovala dlh tretej najväčšej ekonomiky eurozóny s rizikom inflácie,“ konštatoval David Marek, analytik Patria Finance.
Taliansky dlh sa však za vyše týždňa dramaticky predražil a v stredu si za desaťročné pôžičky investori pýtali 7–percentný úrok, ktorý je pre krajinu dlhodobo neudržateľný. „Taliansko si môže dovoliť platiť pri desaťročných dlhopisoch výnos maximálne do 4,5 percenta,“ povedal Marek. Podľa neho ak výrazne Taliansku neklesne deficit alebo úroky, bude sa dať Taliansko z makroekonomického pohľadu považovať za insolventné.
Proti rozpusteniu ich dlhov v infl ačných peniazoch sú však zatiaľ Nemci. Na najväčšiu európsku ekonomiku však začína rovnako doliehať dlhová kríza, keď priemysel krajiny v septembri prepadol najprudšie od roku 2009.
Ak by aj Nemci neustúpili a banka by tak nemohla nechať vystreliť rast cien prudko hore, prejavila by sa súčasná politika ECB na cenách podľa odborníkov po skončení recesie. „Inflácia nepríde hneď, v čase prichádzajúcej recesie ani nemôže, ale po skončení recesie bude taká vysoká peňažná zásoba, že sa inflácia prejaví,“ uzavrela Šichtařová.