„Nech mi niekto vysvetlí, prečo má naše družstvo v porovnaní s holandským farmárom dostávať v prepočte na hektár pôdy o 255 eur priamych platieb menej?“ opýtal sa v Nitre na stretnutí poľnohospodárov Jozef Urminský, predseda PPD Prašice-Jacovce v okrese Topoľčany.
Urminský má plné zuby európskych odporúčaní. Vedie družstvo, ktoré hospodári na 4 400 hektároch poľnohospodárskej pôdy a dáva prácu 125 ľuďom v piatich obciach. Je to fabrika, ktorá ročne vyprodukuje 14-tisíc ton obilia. Teraz sa dozvedel, že by mal úhorovať sedem percent pôdy, čo je 305 hektárov.
„Hrajú sa s nami ako mačka s myšou a vymýšľajú jednu prekážku za druhou, aby si nás udržali na dištanc,“ tvrdí Urminský. Pravidlá, ktoré sa prijímajú, znevýhodňujú práve také podniky, ako je prašické družstvo. Urminský si neodpustí poznámku, že kým on by mal po novom úhorovať vyše tristo hektárov, pre 20-hektárového rakúskeho farmára by to bolo ani nie pol druha hektára. Tristo hektárov pôdy ležiacej ladom pripraví slovenské družstvo len na produkcii obilia o tristotisíc eur.
Už v roku 2012 by malo Slovensko tiež obmedziť výdavky na dobytok a ovce, ide o tzv. príplatky na veľkú dobytčiu jednotku. Družstvo v Prašiciach podobne ako iný veľký producent mlieka PVOD Kočín zmodernizovalo farmu dojníc. Už na budúci rok však chovatelia dobytka nedostanú 47 miliónov eur podpôr, ale len 18 miliónov.
Ako možno súťažiť so Západoeurópanmi, keď im ešte aj národné vlády pridávajú viac, ako si môže dovoliť slovenská, pýta sa Urminský. Slovenskí konkurenti dostanú viac z Bruselu a viac z Viedne, Paríža či Berlína. Tzv. štátna pomoc predstavuje na Slovensku 5 eur, v Rakúsku 297 eur. A tak slovenskí farmári hovoria, keď spravodlivosť, tak nech národné vlády obmedzia podpory.
Čo bude ďalej? Predseda kočínskeho družstva Jozef Puvák je skeptik. „Čo pôjdeš na pána Boha s palicou?“ A sarkasticky dodá, že psí hlas do neba, teda do Bruselu nedôjde. Po tom všetkom, čo zažili slovenskí poľnohospodári, neverí, že naši politici niečo zmôžu. Vždy podpísali, čo im v Bruseli predložili.
„Musíme sa spojiť s Čechmi, tí sa nevzdávajú a vzpierajú sa do poslednej chvíle,“ vyzval poľnohospodárov v Nitre Ivan Oravec, predseda PD Devio Nové Sady, ktorý takmer desaťročie viedol Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru.
Česi sú ako vždy o krok pred slovenskými poľnohospodármi. Nespoliehajú sa len na politikov, ale zložili sa na to, aby ich záujmy okrem politikov ,,ošetrovali" priamo v Bruseli aj profesionálni lobisti. O takom dačom sa na Slovensku nikomu nesníva.
Máme dve agrárne aj dve potravinárske komory, niekoľko profesionálnych poľnohospodárskych združení. Všetci hovoria o tom, aká krivda sa na slovenskom poľnohospodárovi pácha, ako málo sa o nich zaujíma politika.
Pokiaľ hospodária také družstvá, ako je kočínske či prašické, ešte stále si môžeme odkrojiť slovenský chlieb a napiť sa slovenského mlieka. Je v záujme nielen poľnohospodárov, zaujímať sa o osud ľudí hospodáriacich na pôde. Vyrokovať rovnocenné podmienky je pre politikov povinnosť, nie zásluha.
Dnes slovenské poľnohospodárstvo zamestnáva okolo sedemdesiattisíc ľudí, jeho potenciál je však dvojnásobný. Prečo ho nevyužiť, pýta sa predseda družstva z Prašíc, ktoré dáva prácu ľuďom aj v drevovýrobe, plastovej výrobe a produkcii uhlíkov.
„Len nezostať pokorní,“ burcuje Oravec. Pokorní kladú hlavy na klát. A zmieriť sa s tým, čo navrhuje Brusel, znamená, že slovenské polia si o pár rokov kúpia farmári zo západnej Európy. Dnes im patrí polovica trhu, zajtra budú mať pôdu, vystríha Oravec.