Objem šedej ekonomiky k hrubému domácemu produktu v jednotlivých štátoch Európy sa podľa štúdie pohybuje od ôsmich percent vo Švajčiarsku a Rakúsku až po 33 percent v Bulharsku. V rámci celej EÚ je pomer 20 percent. Podľa štúdie pritom v znižovaní objemu šedej ekonomiky pomáha trh elektronických platieb.
Šedá ekonomika vo východnej Európe – percento z HDP (údaje z roku 2009) | ||||
Krajina | HDP |
(mld. eur) | tieňová ekonomika
(mld.eur) | % z HDP |
Slovensko | 63,3 | 10,6 | 16,8 |
Česko | 137,2 | 23,2 | 16,9 |
Maďarsko | 93,1 | 21,9 | 23,5 |
Slovinsko | 34,9 | 8,6 | 24,6 |
Poľsko | 310,1 | 80,3 | 25,9 |
Lotyšsko | 18,5 | 5,0 | 27,1 |
Turecko | 441,0 | 127,5 | 28,9 |
Rumunsko | 115,9 | 34,1 | 29,4 |
Litva | 26,7 | 7,9 | 29,6 |
Estónsko | 13,7 | 4,1 | 29,6 |
Chorvátsko | 45,4 | 13,7 | 30,1 |
Bulharsko | 33,9 | 11,0 | 32,5 |
Zdroj: VISA, AT Kearney
Šedá ekonomika tvorí najmenšie percento na západe Európy. Tam je iba jediná krajina horšia ako Slovensko – v Belgicku tvorí šedá ekonomika 18 percent. Štáty na juhu Európy sú na tom horšie ako Slovensko.
„Podporou elektronických platieb a každoročným zvyšovaním ich počtu o desatinu sa dá veľmi jednoducho a účinne v horizonte štyroch rokov znížiť objem šedej ekonomiky o štyri až šesť percent,“ uviedol regionálny manažér asociácie Visa Europe pre Českú republiku Miloslav Kozler.
Čech urobí podľa štúdie za rok priemerne 105 elektronických transakcií. Na Slovensku je to okolo 70 transakcií. Štáty s najbujnejšou šedou ekonomikou ako Bulharsko a Rumunsko majú priemerný počet transakcií vo výške len deväť, respektíve 13 platieb na obyvateľa za rok.
Na opačnom póle rebríčka boja so šedou ekonomikou je Rakúsko, kde každý občan za rok priemerne uskutoční 265 elektronických platieb. Krajinou s najväčším priemerným počtom transakcií na občana za rok je Fínsko s 333 platbami, vo Švédsku je to 308 a v Holandsku každý občan zaplatí elektronicky za rok celkovo 304-krát.
Typicky sa šedá ekonomika podľa štúdie prejavuje existenciou niekoľkých pracovných pomerov súčasne, prácou bez platnej pracovnej zmluvy alebo vyplácaním v hotovosti bez vystaveného dokladu. Najviac problematické sektory sú doprava, pohostinstvá, ubytovacie služby, stavebníctvo a služby.
Z konkrétnych pracovných činností je to maľovanie izieb, stráženie detí, súkromné doučovanie, zdravotnícke služby a dokonca aj príprava webových stránok.
„Jedným z hlavných dôvodov je, že v týchto odvetviach sa viac platí prostredníctvom hotovosti,“ uvádza štúdia.
„Ak porovnáme situáciu v rôznych krajinách, opatrenia znižujúce tieňovú ekonomiku sú väčšinou namierené hlavne proti ˙práci na čierno˙. Podstatne vyšší účinok však možno dosiahnuť tým, že sa sústredíme na riadnu registráciu platieb u obchodníkov,“ uviedol viceprezident spoločnosti AT Kearney Jiří Steif.