Napríklad z Bratislavy sa autobusom už priamo nebude chodiť do Pezinka a Modry. Štát cestujúcich presunie z Bratislavy na vlak do Pezinka, kde ľudia prípadne prestúpia na autobus do Modry. Naopak, vlakové spojenie medzi Komárnom a Dunajskou Stredou je kapacitne využité len na štvrtinu, preto je možné, že ho nahradí autobus. Podobný princíp sa použije pri spojoch po celom Slovensku.
Štát tým síce ušetrí, keďže naplní niektoré poloprázdne spoje, ľudí však čaká viac prestupovania. Vlakové a autobusové stanice navyše nie sú v mestách vždy tesne pri sebe a v čase špičiek spoje prázdne nie sú.
„Neviem si predstaviť ranné cestovanie do práce vlakom z Pezinka. Ten spoj je už teraz beznádejne preplnený, takže si ľudia nemajú kde sadnúť. Môžem teda zabudnúť na komfort pri cestovaní,“ obáva sa Dominika z Pezinka, ktorá zatiaľ využíva priamy autobusový spoj. Podľa štúdie Výskumného ústavu dopravného je vlakové spojenie Pezinok – Bratislava využité na viac ako polovicu.
Ministerstvo dopravy už plánuje stretnutia s predstaviteľmi vyšších územných celkov, cez ktoré putujú dotácie na prímestskú autobusovú dopravu. „Zmeny v doprave, a teda aj nový grafikon by mali prísť na budúci rok v decembri,“ potvrdil Martin Krajčovič z ministerstva dopravy. Spoje by sa podľa ministerstva mali nielen škrtať, ale na niektorých tratiach má dôjsť aj k posilneniu vlakov, prípadne sa postavia nové prestupné stanice či zmodernizujú súčasné autobusové zastávky.
Keďže podniky autobusovej dopravy Dzurindova vláda sprivatizovala, akékoľvek zníženie počtu spojov by im ubralo z ich výnosov. Župani navyše budú musieť vysvetľovať ľuďom nutnosť prestupovania, čo môže byť politicky problematické. Zmeny môžu vyvolať aj ďalšie problémy. Ľudia pri prestupoch nemusia stihnúť nasledujúci spoj a pri výkyvoch počasia môžu spoje meškať. Cesta vlakom síce vyjde lacnejšie ako autobusom, ale v prípade, že si cestujúci bude musieť zvoliť kombinovanú dopravu, môže zaplatiť v súčte viac.
Ministerstvo dopravy prišlo spoločne s Výskumným ústavom dopravným s návrhom optimalizácie dopravy, predovšetkým pre slabé využívanie železničnej dopravy, ktorej prevádzkovanie je často drahšie ako autobusovej.
„Našou úlohou bolo pripraviť prehľad o cestovných prúdoch, teda ako sú kapacitne využívané vlaky na jednotlivých úsekoch,“ hovorí Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného. Údaje zbierali nielen od železníc, ale aj od vyšších územných celkov. Tie totiž dostávajú peniaze od štátu aj na prevádzkovanie regionálnej dopravy autobusmi. Palčák priznáva, že potrebné údaje získali len od Žilinského samosprávneho kraja. Pri ostatných župách to bolo o čosi náročnejšie. ,,Preto sme uplatnili takzvaný gravitačný model a čísla obsadenosti spojov sa modelovali," vysvetľuje Palčák.
Podobné zmeny v cestovaní sa udiali aj v Česku. Tu však optimalizáciu dopravy nemá na starosti vláda, ale priamo vyšší územný celok. Ten si potom aj priamo hradí prípadnú stratu z prevádzkovania železničnej či autobusovej dopravy.
„Kraje si za účelom koordinácie dopravných spojov objednávajú takzvaných koordinátorov. Takouto optimalizáciou prešiel nedávno aj Juhomoravský kraj a Pardubický to čaká v decembri tohto roka,“ hovorí Petr Šťáhlavský z Českých dráh.
Rušenie súbežných spojov bude druhou veľkou zmenou na železnici počas súčasnej vlády. Tento rok vláda odobrila štart prepúšťania 5-tisíc železničiarov, aby predišla pokračovaniu zadlžovania z čias minulej vlády. Vlaky tiež priemerne zdražejú o desať percent. Pôvodne sa tak malo stať od augusta či septembra, najnovšie sa však termín posúva na október, keďže návrh ešte posudzujú štyri ministerstvá.