Ekonomický rast v Európe vrátane Slovenska sa spomaľuje. Prečo bolo obdobie výrazného oživenia hospodárstva po kríze také krátke?
Pomerne krátke obdobie oživenia poukazuje na to, že obrovské stimuly centrálnych bánk a vlád majú predovšetkým krátkodobý efekt. Ich sprievodným javom je rast cien, ktorý nie je pre ekonomiky priaznivý. Súčasné spomaľovanie ekonomického rastu a pokles optimizmu podnikov sa môže veľmi negatívne prejaviť na trhu práce. Pre domácnosti je však priaznivejšia informácia, že rast cien by sa mal v najbližších mesiacoch spomaliť.
Tieto náznaky však vyzerajú ako návrat recesie. Je reálny?
Návrat do recesie začiatkom budúceho roka sa nedá vylúčiť. Jej priebeh by mal byť relatívne miernejší ako pred tromi rokmi. Nezamestnanosť by pravdepodobne nevzrástla skokovo, ale postupne. Priestor na stimuly je veľmi malý. Úrokové sadzby sú už teraz na historických minimách a vlády nie sú pre vysoký dlh schopné výrazne zvýšiť výdavky, prípadne znížiť dane.
Objavujú sa aj názory, že kríza môže trvať desaťročie. Čaká Západ naozaj dlhé obdobie slabého rastu?
Takýto scenár môže nastať. Stačí sa pozrieť na Japonsko, ktoré od konca 80. rokov rastie veľmi pomaly. USA i Európa vykazujú v súčasnosti podobné príznaky ako Japonsko pred 20 rokmi. Populácia tu starne, zadlženosť ľudí a firiem je vysoká a bude nutné oddlženie. Na druhej strane však treba upozorniť, že pomalý rast ekonomiky nemusí nutne znamenať zlé podmienky na život. Stačí porovnať japonské šinkanseny so slovenskými vlakmi.
Čo treba spraviť, aby prišiel udržateľný rast ekonomiky?
Pred začiatkom dlhodobého rastu musí byť nejaký silný impulz. Môže to byť napríklad zásah centrálnej banky či vlády, demografická zmena, výrazná evolučná zmena v spoločnosti alebo vonkajší šok. Výrazný zásah centrálnych bánk a vlád sa dá vylúčiť, pretože tieto dve inštitúcie už vyčerpali takmer všetky dostupné a odskúšané prostriedky. Pre vyspelé krajiny by vonkajším šokom bol prudký rast spotreby v rozvíjajúcich sa krajinách.