Podľa návrhu by totiž pomer príjmov na výkone ekonomiky mal do roku 2014 klesnúť z tohtoročných 32,4 % na 31 % a pomer výdavkov dokonca z 37,3 % na 33,8 %.
„Tento určený fiškálny rámec verejných financií je pre ďalší rozpočtový vývoj neudržateľný, pretože bez zníženia objemu mandatórnych, teda zákonom určených výdavkov bude nevyhnutné rozhodnúť o nižšom rozsahu poskytovaných verejných služieb alebo o zvýšení príjmovej stránky rozpočtu administratívnou zmenou o zvýšení daňových sadzieb alebo rozšírení základu daní,“ konštatuje Palko.
Do úvahy z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre makroekonomickú stabilitu by podľa neho mohli prichádzať spotrebné dane a dane z nehnuteľností.
Práve tieto opatrenia na príjmovej stránke sa môžu stať aj realitou po politických rokovaniach o ďalších prioritách rozpočtu na budúci rok. Minister financií Ivan Mikloš totiž uviedol, že v rozpočte žiadne ďalšie priority okrem dopravy a školstva zakomponované nie sú, financovanie prípadných ďalších tak bude musieť byť zabezpečené buď zvyšovaním daní, alebo ďalším znižovaním výdavkov.
Palko však spochybňuje aj efektivitu spomínaných dvoch priorít, ktoré sú už v rozpočte zapracované. „Pokiaľ ide o avizovaný nárast výdavkov v oblasti školstva, ide prakticky o nárast mzdových výdavkov pre pedagógov, čo neznamená, že ide o investície do rozvoja tejto oblasti z hľadiska racionalizácie systému fungovania vedy a techniky,“ tvrdí šéf IHP. Avizovaný rast výdavkov v oblasti cestnej a železničnej dopravy je naviazaný predovšetkým na eurofondy. Tempo čerpania prostriedkov z Európskej únie pritom podľa Palka výrazne zaostáva za predpokladmi.
V prípade ďalších výdavkových oblastí možno podľa IHP sledovať výrazné poklesy rozpočtovaného objemu výdavkov, ktoré môžu mať negatívny vplyv nielen na uvedené oblasti, ale aj dopady na dynamiku ekonomického rastu. „Napríklad financovanie podpory bývania klesá medziročne o zhruba 27 mil. eur, teda o viac ako 20 %, pričom na obnovu bytového fondu sa neplánuje žiadny rozpočtový výdavok,“ konštatuje sa vo vyhlásení.
Vláda si pritom podľa Palka nedala príliš veľa práce ani so spôsobom konsolidácie verejných financií. Opäť pokračuje v plošných škrtoch vo výdavkovej oblasti, čo je podľa neho demotivačné pre tie rozpočtové kapitoly, ktoré sa snažia racionalizovať riadenie aparátu a podriadených organizácií. „Tento prístup je odzrkadlením toho, že ani táto vláda sa nerozhodla uskutočniť hĺbkovú reformu ústrednej štátnej správy, ktorá by znamenala aj zrušenie možno stovky dnes samostatných rozpočtových a príspevkových organizácií,“ tvrdí Palko.
Pozitívna však podľa neho na predloženom návrhu rozpočtu je skutočnosť, že prvýkrát je možné sa oboznámiť s jednotlivými podriadenými organizáciami rezortov, vrátane štátnych podnikov pri rozpočtovaní ich výdavkov, čo posúva tento rozpočtový návrh z hľadiska transparentnosti o kus dopredu.
Slovensko by malo podľa plánu pokračovať vo svojej rozpočtovej konsolidácii. Aspoň to vyplýva z prvého návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vo štvrtok zverejnil rezort financií. Podľa neho by mal rozpočtovaný deficit v budúcom roku na hotovostnej báze predstavovať 3,172 mld. eur, čo je oproti schodku schválenému v tohtoročnom rozpočte menej o 637,6 mil. eur.
Deficit celého okruhu verejných financií by sa tak mal podľa návrhu ministerstva v roku 2012 skresať na 3,8 % hrubého domáceho produktu, čo je v súlade s pôvodným plánom konsolidácie verejných financií. Jeho cieľom je stlačiť schodok verejných financií pod maastrichtské 3 % výkonu ekonomiky už v roku 2013. V roku 2011 by mal deficit verejných financií dosiahnuť ešte 4,9 % hrubého domáceho produktu. Hrubý verejný dlh verejnej správy by sa mal v budúcom roku dostať na úroveň 33,441 mld. eur, teda 44,8 % hrubého domáceho produktu.