Môže otvorenie poštového trhu od budúceho roka priniesť v boji konkurencie nižšie ceny?
Z ekonomického hľadiska sa podnikateľovi oplatí pracovať s veľkým počtom zásielok. Čiže so zásielkami od bánk alebo telekomunikačných spoločností. Túto možnosť už majú na trhu aj v súčasnosti vďaka rozhodnutiu o hybridnej pošte. Sú tu viacerí poštoví operátori, ktorí bojujú o tento druh zásielok. A výsledkom je tlak na zníženie ceny. Celé otvorenie poštového trhu tak môže ešte priniesť zníženie cien pre veľkých podávateľov.
Sú také prípady zo zahraničia?
Zatiaľ nie je veľa skúseností zo zahraničia. Jedine vo Švédsku sa po otvorení trhu znížili ceny hromadnej pošty. Po niekoľkých rokoch sa vytvoril rozdiel medzi cenami hromadnej pošty a cenami poštových zásielok, ktoré posielajú ľudia, v rozpätí 35 až 40 percent.
Bežným ľuďom tak posielanie listov a pohľadníc vďaka konkurencii nezlacnie?
Poskytovanie univerzálnej poštovej služby pre ľudí je veľmi nákladné. Predpokladáme, že ju bude naďalej robiť Slovenská pošta. Nemyslím si, že by sa nejaký súkromník rozhodol túto službu robiť.
Odhodlal sa niekde v zahraničí súkromník na poskytovanie takejto služby?
Nie, aspoň v členských krajinách Európskej únie to zostalo na pleciach národných pôšt. Akurát v Bulharsku je okrem bulharskej pošty ešte jeden súkromník, ktorý pôsobí na celom území krajiny. Ako viem, celkom úspešne konkuruje štátnej pošte.
Čo robí pošta, aby bola po otvorení trhu konkurencieschopná?
Musíme zvyšovať efektivitu a znižovať náklady. Nepredpokladáme, že by prišlo pri zásielkach pre ľudí k znižovaniu cien, ale ani k zvyšovaniu.
Zrušíte aj nejaké pobočky?
Nie, takýto krok nepredpokladáme. Chceme dodržať súčasný stav 1¤565 pôšt. Považujeme to za jednu z najväčších výhod. Takúto sieť nemá nikto iný.
Čo sa zmení od januára 2012, keď sa na Slovensku liberalizuje poštový trh?
Trh sa úplne otvorí. Každý, kto bude chcieť, bude môcť podnikať v čomkoľvek v oblasti poštových služieb. Otvorí sa totiž aj to, čo je v súčasnosti vyhradené pre Slovenskú poštu. Sú to zásielky do 50 gramov, ktoré posielajú bežní ľudia, ale aj malí a strední podnikatelia. S výnimkou hybridnej pošty, teda zásielok generovaných elektronicky, ako napríklad listov od bánk či telekomunikačných operátorov. Vyňaté boli z poštovej výhrady už v roku 2008 po rozhodnutí Európskej komisie.
Prečo mala pošta doteraz vyhradené zásielky, ktoré mohla posielať len ona?
Pretože má povinnosť poskytovať takzvanú univerzálnu službu. Znamená to, že na každom mieste na Slovensku, každému občanovi, za každých podmienok musí poskytovať poštové služby. Sú to listové zásielky do dvoch kilogramov a balíky do 10 alebo 15 kilogramov. K tomu ešte službu doporučene a poistenie zásielok. To je v prvom rade povinnosťou štátu a ten ju zveril Slovenskej pošte. Lenže jej poskytovanie je ekonomicky výhodné len vo veľkých mestách, kde je vyššia hustota obyvateľstva a náklady sú nízke.
Na vidieku je stratová.
Áno, je záťažou vo vidieckych oblastiach. Normálny podnikateľ by sa nerozhodol pre takýto typ podnikania. Na to, aby takúto službu niekto robil, musí za ňu dostať kompenzáciu. Môže ňou byť napríklad finančná náhrada. Ale štáty to doteraz robili tak, že poštám určili takzvanú vyhradenú službu, z ktorej financovali univerzálnu službu pre ľudí. Štát to zároveň nič nestálo.
Darí sa Slovenskej pošte financovať univerzálnu službu z výhrady? Ste v tomto porovnaní v zisku?
V predchádzajúcom období, približne pred desiatimi – pätnástimi rokmi určite áno. Teraz je to vyrovnané, nie sme ani v zisku, ani v strate.
Čo sa očakáva od liberalizácie?
Keď niekto podniká vo vyhradenej oblasti, tak sa všeobecne tvrdí, že výsledok jeho práce nie je efektívny. Pretože ho nič netlačí. Európska komisia začala približne pred 25 rokmi rozmýšľať nad tým, že aj v poštových službách, tak ako v telekomunikáciách, by mohlo dôjsť k otvoreniu a pripusteniu konkurencie. V tom prípade by vznikla súťaž a skvalitnenie služieb.
Ktorá krajina ako prvá liberalizovala trh?
V roku 1991 to boli Fíni, ktorých o rok nasledovali Švédi. Lenže aj toto bola liberalizácia skôr na papieri. Na to, aby tam mohli firmy podnikať spolu s fínskou poštou, museli splniť veľmi veľa podmienok. Potom nastala dlhá prestávka. Až v roku 2006 otvorila trh Veľká Británia, Nemecko v roku 2008 a Estónsko v roku 2009. Potom prišiel zásadný zlom v januári 2011, keď musela väčšina starých členských krajín otvoriť trh. Niektoré však dostali výnimku a môžu trh liberalizovať až v roku 2013.
Aj Slovensko môže otvoriť poštový trh až v roku 2013. Prečo to ideme spraviť už od januára budúceho roka?
Trh sa na Slovensku už vlastne otvoril rozhodnutím Európskej komisie o hybridnej pošte. Ním mohli zásielky poisťovní a mobilných operátorov roznášať aj alternatívni doručovatelia. Toto je lukratívna služba, o ktorú majú podnikatelia záujem. O zásielky, ktoré zostali vo vyhradenej službe pre Slovenskú poštu, záujem veľmi nie je. Pošta sa preto proti tomuto rozhodnutiu komisie odvolala, v súčasnosti prebieha súdny spor. V týchto súvislostiach sa teda rozhodlo otvoriť poštový trh skôr.
Aké podmienky budú musieť firmy splniť, ak budú chcieť doručovať poštu?
Už súčasný poštový zákon je veľmi liberálny. Aj v novom podá firma žiadosť na Poštový regulačný úrad, že chce podnikať v tejto oblasti. On preskúma jej obchodné podmienky, pozrie cenník a zapíše podnik do registra. Zaplatí pár eur za úradné vybavenie a to je všetko.
Nemusím sa preukázať ani sieťou pobočiek?
Ak nebudete poskytovať univerzálnu službu, tak nie. Len ten, čo ju bude robiť, musí preukázať, že má na to vhodné podmienky. Zároveň bude Poštový regulačný úrad skúmať, či niektorí alternatívni doručovatelia nebudú poskytovať služby, ktoré sú zameniteľné s univerzálnou službou. Teda roznášanie bežných listov alebo pohľadníc. Ak áno, budú musieť prispievať do kompenzačného fondu. Z neho sa bude platiť inak stratová univerzálna služba.
V akej výške bude tento poplatok?
Stále je otázne, koľko doručovateľov sa bude na platení zúčastňovať. Zatiaľ je určené, že maximálny príspevok sú tri percentá z obratu, ktorý firma dosiahne. Pokiaľ sa fond týmito príspevkami nenaplní, čo predpokladáme, že nie, zvyšok doplatí štát. Ale to sú ešte špekulácie. Zatiaľ nie je vypočítaná ani hodnota univerzálnej služby. Malo by sa tak stať do konca roka.
Mladí ľudia využívajú skôr internet a mobily. Na čo tu má byť pošta o desať či dvadsať rokov?
Kedysi sme mali taký príklad. Keď prišiel v máji do Bojníc autobus školákov, kde bolo asi 40 detí, desať až dvadsať z nich poslalo domov pohľadnicu. Teraz, keď vystúpia z autobusu, pošlú 50 esemesiek. Faktom teda je, že objemy listovej pošty klesajú. Transakčné zásielky, napríklad účty z bánk sa ročne znižujú o tri až štyri percentá v rámci Európy. Pri sociálnych zásielkach, listoch a pohľadniciach bežných ľudí je ročný pokles okolo 2,3 percenta.
Aký bude pokles o niekoľko rokov?
Toto je odhad marketérov, ale ľudia z poštového prostredia tvrdia, že pokles môže byť až dvojnásobný. Do roku 2020 tak marketingové prostredie predpokladá pokles objemu listovej pošty o štvrtinu. Ale poštoví experti hovoria, že to môže byť až o polovicu. Na druhej strane, pošta sa zaoberá aj balíkmi, a to je aj elektronický obchod. Tam zaznamenávame skôr nárast, vieme konkurovať kuriérskym službám nízkou cenou. Chceli by sme byť tiež súčasťou elektronizácie štátnej správy. Poštou by sa tak vybavovali rôzne doklady, napríklad živnostenský list.