„So silným investorom prišli nové technológie, pracovné návyky a dôraz na detail. Doslova a do písmena sme začali nový život,“ dodal Michalík. Časy zaolejovaných dlážok sa tak s príchodom Nemcov v Bratislave navždy skončili. Kým pri výrobe starých „vetriesok“ platilo, že centimeter hore-dole, veď matica všetko dotiahne, dnes sa robia školenia s názvom láska k detailu.
„Práve detail je totiž to, čo automobil predáva,“ vysvetlil Michalík. V každom vozidle sa dá jazdiť, pri šoférovaní budete sedieť a nájdete na ňom okná. „Odlišnosti sú však v drobných detailoch, napríklad v tom, ako pohodlne sa vám drží gombík na rádiu,“ dodal. Ak ho pracovník namontuje nakrivo, zákazník bude mať pri skúšobnej jazde zlý pocit a rozhodne sa pre iné vozidlo.
Po prvých troch rokoch Volkswagenu na Slovensku si ľudia tak zvykli na poriadok typický pre Nemcov, že ho už považovali za svoj. „Na otázku novinárov, ako sa dá žiť s nemeckým poriadkom, som vtedy odpovedal: Aký nemecký poriadok, to je náš poriadok,“ spomenul Michalík.
Poriadok je totiž v automobilovom priemysle základom nerobenia zbytočných chýb. V časoch rýchlej výroby musí byť všetko na svojom mieste. Ľudia zbytočne nestrácajú čas s upratovaním pracoviska a dlhým zháňaním potrebných súčiastok. Ustavičné zlepšovanie bolo jednou z prvých vecí, ktorú nemeckí manažéri Slovákov naučili. Vyššiemu tempu sa zamestnanci prispôsobovali rôzne. „Niekto je súťaživý, iný to zas berie ako zvýšený tlak. Veľké sťažnosti sme na optimalizáciu výroby však za dvadsať rokov nezaznamenali,“ tvrdí Michalík.
Okrem ľudí pomohli k zvyšovaniu efektivity aj kvalitnejšie stroje. „Sú tu napríklad mechanizované stanice, ktoré majú dvadsať skrutkovačov a tie zaťahujú naraz,“ opísal Michalík. Dnes tak ľudia pracujú manuálne oveľa menej ako v minulosti. Na zvyšovaní noriem sa tiež zúčastňujú samotní zamestnanci. Navždy preč je doba normovačov, ktorí robotníkom bez ohľadu na ich názor určili výrobné normy.