Podľa pôvodných predpokladov by sa mali zhodnúť na uvoľnení ďalšej časti finančnej pomoci Grécku a mali by výrazne pokročiť v rokovaniach o novom gréckom záchrannom programe. Zdá sa však, že nebudú schopní dosiahnuť žiadne kľúčové dohody.
Takmer nulový pokrok je zrejmý hlavne po rokovaní ministrov financií eurozóny na konci minulého týždňa, ktorí sa nedohodli takmer na ničom. Ďalšiu časť pomoci z vlani schváleného „balíka“ vo výške 110 miliárd eur sú ochotní uvoľniť len v prípade, že grécka vláda presadí ďalšie drastické úsporné opatrenia. Ani to však nebude stačiť na to, aby sa Gréci mohli v dohľadnej dobe vrátiť na finančné trhy a mohli financovať svoj dlh cez súkromných investorov.
V hre je tak vytvorenie nového záchranného programu, ktorý by mal opäť prekročiť hranicu 100 miliárd eur. Práce na novej finančnej pomoci však začali povážlivo viaznuť, hoci Medzinárodný menový fond ich urýchlením podmieňuje svoju prípadnú pomoc Grécku.
Pozornosť sa zameriava predovšetkým na Nemecko, ktoré spolu s niektorými svojimi severoeurópskymi spojencami žiada zapojenie súkromných investorov do nového záchranného programu. Pred takýmto krokom ale varuje Európska centrálna banka, ktorá sa obáva, že napríklad predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov budú ratingové agentúry považovať za bankrot celej krajiny. To by potom mohlo mať výrazne negatívny dopad na stabilitu eurozóny a dlhová nákaza by sa mohla rozšíriť aj mimo Grécko, Írsko či Portugalsko, ktoré zatiaľ potrebovali pomoc medzinárodného spoločenstva.
Slovenský parlament zas rieši euroval
Slovenská vláda v stredu odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi. Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou.
Tieto návrhy však nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka išla podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente.
Práve konanie ministra Lipšica a predstaviteľov strany SaS je podľa Dušana Čaploviča z poslaneckého klubu Smer „bohapustý populizmus“. Treba si uvedomiť, že koalícia si musí urobiť poriadok vo vlastných radoch a odmietnuť populizmus, konštatoval Čaplovič vo štvrtkovej rozprave parlamentného výboru pre európske záležitosti. Dodal, že nie je možné hádzať všetkých Grékov do jedného vreca.
O populizme hovoril aj jeho stranícky kolega Braňo Ondruš, ktorý otázku Grécka považuje za nástroj populizmu pravicových strán.
Peter Osuský z klubu Most-Híd si naopak myslí, že populizmom bolo liatie peňazí do štátneho Carga. Podľa neho jedno aj druhé je o peniazoch. Kým však oni ich mrhali, on ich chce šetriť. „Za taký populizmus sa staviam,“ vyhlásil Osuský, ktorý si iný scenár pre Grécko ako jeho bankrot nevie predstaviť.
Radičová: Euroval nie je len o Grécku
Radičová ešte pred odchodom do Bruselu upozornila, že sa zmiešavajú nezmiešateľné veci. „Pôžička Grécku je vec, v ktorej Slovenská republika nie je účastná. Rozhoduje sa o piatej tranži, ale v nej sa Slovensko nezúčastňuje,“ uviedla. Ako povedala ďalej, to, o čom sa rozhoduje, je situácia Európskej centrálnej banky, ktorá sa dotýka aj nás.
„Rešpektujem rozdielne názory, ktoré môžeme mať, ale za seba jednoznačne hovorím, Európa – je najvyšší čas, aby sa starala sama o seba,“ povedala Radičová na margo vzniku ESM. Nový stabilizačný mechanizmus podľa nej bude fungovať na tých istých princípoch a pravidlách ako v súčasnosti Medzinárodný menový fond, do ktorého prispieva aj Slovensko.
Slovenský parlament by mal podľa Radičovej rozhodovať o zvýšení prvého eurovalu do konca tohto roka a o vzniku nového stáleho mechanizmu by mala NR SR rozhodovať do konca budúceho roka. Premiérka vo štvrtok odchádza na rokovania do Bruselu, kde však, ako zdôraznila, nebude prijaté žiadne rozhodnutie týkajúce sa hospodárskej politiky.
Papandreu vráj chápe Slovensko
Šéfka slovenskej exekutívy v stredu telefonovala s gréckym premiérom Jorgosom Papandreom. Ten podľa nej vyslovil pochopenie so situáciou na slovenskej politickej scéne, keďže podobné problémy má aj on sám. „Vie, aké má splniť podmienky, aby ďalšie rozhodnutia boli vôbec priechodné,“ konštatovala Radičová.
Zároveň však vyslovila obavu, či Grécko bude schopné splniť všetky požiadavky medzinárodného spoločenstva, aby dostalo ďalšiu splátku záchranného úveru. Súbor opatrení by mala krajina schváliť do konca júna, inak jej v júli hrozí platobná neschopnosť.
Mikloš: Vláda je zodpovedná
Minister financií Ivan Mikloš pripomenul, že záruky členov v súčasnosti fungujúcom záchrannom mechanizme EFSF sa navyšujú len preto, aby sa dosiahla pôvodne plánovaná úverová kapacita 440 miliárd eur. Z dôvodu nižšieho ratingu niektorých členov, vrátane Slovenska, totiž napriek garanciám v tomto objeme reálna možnosť úverovania z eurovalu 1 predstavuje len 255 miliárd eur.
„Primárnym dôvodom nie je potenciálna nová pôžička Grécku, pretože teraz existujúca úverová kapacita je 255 miliárd eur a doteraz vyčerpané prostriedky na pomoc Portugalsku a Írsku sú 43,7 miliardy eur. Ten priestor je dostatočný aj na prípadnú novú pôžičku, ktorá ale ešte vôbec nie je uzavretá a schválená,“ upozornil Mikloš.
Pokiaľ by Slovensko nakoniec zmluvu o navýšení EFSF v parlamente neratifikovalo, podiel SR v tomto mechanizme by zostal nižší oproti krajinám, ktoré by ho navyšovali. Takýto prístup by však podľa ministra financií nebol správny.
„Nepovažoval by som to za dobrý a zodpovedný krok aj preto, že Slovensko je medzi krajinami, ktoré nemajú rating AAA a ktoré sú dôvodom, prečo sa musí navyšovať,“ pripomenul Mikloš.