Vláda v piatok začala s výstavbou deväťkilometrovej diaľnice pri Levoči, ktorá má byť hotová o 2,5 roka. K tomuto úseku by sa do roku 2014 malo na východe otvoriť ďalších takmer 42 kilometrov kvalitných ciest. V roku 2017 má byť diaľnicou prepojená Bratislava s Košicami.
Vodiči na východe však zatiaľ často vyjadrujú nespokojnosť s tým, že za „veľa peňazí nemajú veľa muziky“. Diaľnica spája Prešov a Košice. Od Prešova na západ je nedokončená a ide cez problematický tunel Branisko, ktorý sa často pre údržbu zatvára. Odborníci tvrdia, že východ na lepšie cesty čaká logicky.
„Takáto výstavba diaľnic má historické korene aj ekonomické dôvody,“ opísal Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Výstavba ciest sa spustila za Československa. „Začali sa budovať smerom od Prahy do Bratislavy,“ dodal Jozef Drahovský, dopravný analytik. Neskôr výstavba ďalej nadväzovala. ,,Ekonomicky najsilnejšie bolo západné Slovensko. Je logické, že sa smerom od Bratislavy na východ následne aj rozrastala aj výstavba a priemysel," doplnil Palčák.
Kým západné Slovensko sa môže v súčasnosti popýšiť takmer 320 kilometrami štvorprúdových ciest, v strednej časti krajiny je ich asi 180 kilometrov a na východe necelých 118. Podľa programu prípravy a výstavby diaľnic, ktorým by sa mala v najbližšom čase zaoberať aj vláda, by sa malo v priebehu štyroch rokov vodičom odovzdať spolu viac ako 50 kilometrov nových ciest, z toho však päť kilometrov len v dvoch pruhoch. Rozostavať by sa malo spolu takmer 65 kilometrov.
„Pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa hodnotia kritériá intenzity dopravy a ekonomiky regiónu,“ doplnil Palčák. Aj keď v súčasnosti sa práve výstavbou diaľnice môže zlepšiť zaujímavosť regiónu pre investorov. „Slovensko má však tú nevýhodu, že je stále v štádiu výstavby ciest. Máme vybudovaných približne 50 percent plánovaných diaľnic a asi 80 percent rýchlostných ciest,“ dodal Palčák.
Na dostavbu celej cestnej siete, ako ju má Slovensko naplánovanú, by však bolo potrebných spolu 21 miliárd eur. Okrem štátneho rozpočtu a eurofondov preto musí štát hľadať aj iné možnosti financovania výstavby ciest. Najnovšie sa tak uvažuje nad úvermi od Európskej investičnej banky či nad vydávaním diaľničných dlhopisov. Ale v hre ostávajú stále aj takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva.