„Slovenskí potravinoví inšpektori nenašli španielske uhorky, ktoré sa objavili v Česku, Rakúsku a Maďarsku.“ Pravde to povedal šéf štátneho potravinového dozoru Jozef Bíreš, ktorý nabáda ľudí, aby „všetku zeleninu pred konzumáciou dôkladne umývali“.
Môžu si byť spotrebitelia istí, že uhorky, ktoré zjedli, alebo si ich kupujú, neboli kontaminované?
Na Slovensko sa nedoviezli španielske uhorky, v ktorých sa zachytil výskyt baktérie Escherichia coli. Reťazec Lidl sám stiahol zo skladov zásielku uhoriek, ale nešlo o šaržu, pred ktorou varovali Nemci v celoeurópskom výstražnom systéme ostatné krajiny. Jedno však odporúčam každému spotrebiteľovi, hygiena, hygiena a ešte raz hygiena.
Ľudia zneisteli a prechádza ich chuť na čerstvú zeleninu. Naozaj stačí poriadne vyumývať zeleninu, prípadne ju zbaviť šupky?
Osobná čistota a čistá zelenina či ovocie, to je najlepšia ochrana. Žiaľ, spotrebitelia sa naučili jesť tzv. rýchlo rastúce uhorky rovno v šupke. Ľudia si vybalia uhorky z fólie a rovno ich nakrájajú, bez toho, aby ich umyli. To je hlavná príčina ochorení, ktoré v niektorých prípadoch spôsobili až smrť.
V celej Európe pátrajú po mieste vzniku infekcie. Kde a u koho mohla vzniknúť?
Zárodky baktérie Escherichia coli sa nachádzajú všade. Mohli byť aj na povrchu uhoriek, lenže doteraz sa to stopercentne nepotvrdilo. Keď sa baktérie dostanú do tráviaceho traktu človeka, začnú vyrábať jedy a ochorenie je na svete. Ešte stále nie je jasné, či k nákaze došlo na farmách, počas distribúcie alebo pri príprave jedál. V niektorom z týchto článkov však celkom iste došlo k porušeniu základných hygienických pravidiel.
Najviac obetí je v Nemecku, ktoré si potrpí na čistotu. Nezlyhal Nemcom podobne ako pri dioxínoch bezpečnostný potravinový systém?
Keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do Európskej únie, bralo si ako príklad Nemecko. Naozaj sme sa od nich veľa učili. Napriek tomu sa tu objavil istý článok pochybenia. Zdá sa, že tak ako pri dioxínoch, zlyhala v Nemecku komunikácia na úrovni národných kontrolných autorít.
Po dioxínovej afére Nemci mimoriadne sprísnili kontrolu celého potravinového reťazca. Ako to, že zachytili nebezpečné baktérie, až keď sa im vymkli spod kontroly?
Pamätám si, ako Nemci krátko po dioxínovom škandále v Bruseli predstavili bezpečnostné desatoro, ktoré malo zabrániť opakovaniu podobnej aféry. Okrem iného si doň zapísali, že vo fabrike, kde sa vyrábajú krmivá, sa nesmú spracúvať suroviny na energetické účely. Keď sme teraz s nimi hovorili o uhorkách, padla otázka, kto a ako kontroluje uhorky. Vyšlo najavo, že do kontroly zasahuje viac autorít (inštitúcií), a to majú ešte rozdiely na úrovni spolkových štátov. Keď mali minulý týždeň troch mŕtvych, začali sa tým zaoberať všetky kompetentné autority. Aj preto u nás razím zásadu, že kontrolu potravín z poľa až po stôl spotrebiteľa musí zabezpečovať jedna inštitúcia. Presadíme ju aj do novopripravovaných zákonov o bezpečnosti potravín.
Ľudia sa z médií dozvedeli, že Rakúsko zakázalo dovoz všetkej zeleniny zo Španielska. Slovensko sa na podobný krok neodhodlalo. Prečo?
Kam naposledy smerovali podozrivé uhorky zo Španielska? Malá dodávka do Česka, väčšia do Maďarska, ale v Rakúsku boli tieto uhorky takmer v celej krajine. Vzhľadom na prvé klinické prípady chorých ľudí, mali dôvod nato, aby konali. Nemôžeme zakázať dovoz. Bolo by to v rozpore s európskou legislatívou. Pri prvom, čo i len malom podozrení však nepustíme uhorky podobne ako v januári nemecké bravčové mäso a vajcia do obchodnej siete.
Či už to bolo dioxínové mäso, alebo teraz uhorky, zakaždým išlo o veľké množstvá potravín vyrobených na jednom mieste, ktoré sa vyvážali do celej Európy. Aká je úroveň hygieny u veľkovýrobcov a ako je možné, že nebezpečné uhorky pochádzajú z biofarmy?
Vždy je to otázka kontroly, a to nielen zo strany štátu, ale aj samokontroly samotných výrobcov. Posledné skúsenosti odhaľujú slabiny systému. Escherichia coli sa niekde do potravinového reťazca predsa musela dostať, a to buď z pôdy, použitím nejakých organických hnojív či zanedbaním základnej hygieny. Jednoducho zlyhal ľudský faktor. Španieli informovali, že na troch inkriminovaných farmách nezistili nijaké pochybenie. No vec má háčik. Pestovateľov kontrolovali s odstupom času. V Nemecku sa prvé príznaky u ľudí vyskytli pred mesiacom, ešte na sklonku apríla. Keď na farmy prišli španielski inšpektori, už bolo všetko v poriadku.
Nestali sa spotrebitelia rukojemníkmi globalizovaného poľnohospodárstva?
Už viac ráz som povedal, ak majú spotrebitelia možnosť výberu, nech uprednostnia slovenské potraviny. Nie preto, že sú slovenské, ale preto, že viem, čo všetko naši potravinoví inšpektori musia skontrolovať. Všetko, čo sa doma vyrába, je pod dohľadom, v prípade dovozu túto istotu nikdy nemáme.
Jeden z reťazcov začal teraz predávať slovenské uhorky. Sú naozaj slovenské?
Ľudia môžu byť spokojní. Uhorky sme preverili, sú naozaj z Marcelovej pri Komárne od výrobcu, ktorého možno nechceli zobrať do siete, lebo sa zrejme prv nevedeli dohodnúť. Teraz prišla kauza a reťazec skúpil všetky uhorky. Škandály hovoria obchodníkom, aby sa zamysleli, od koho kupujú zeleninu, ovocie či mäso. Na Slovensku vieme za štandardných podmienok vyrobiť kvalitné potraviny. Nemusíme hľadať alternatívy v zahraničí a obávať sa, či sa niečo spotrebiteľovi prihodí alebo nie.
Profesor Jozef Bíreš (55)
stojí od leta 2010 po druhý raz na čele Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Predtým ju viedol v rokoch 2003 až 2007. Ako vysokoškolský pedagóg a vedec pôsobil na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Je autorom 900 vedeckých publikácií a vystúpení.