V médiách sa v súvislosti s poľnohospodárstvom objavujú titulky Je o minútu dvanásť, Slovenský farmár ohrozený druh a podobne. Melie slovenské poľnohospodárstvo z posledného?
Slovenské poľnohospodárstvo má obrovský potenciál, len ho musíme správne nasmerovať. Dnes platí obrovskú daň predchádzajúcemu obdobiu. Čo rok, to nový minister a čo minister, to katastrofa. Len jeden príklad za všetky. Kým v roku 2006 bol rozdiel medzi vývozom a dovozom potravín a poľnohospodárskych surovín mínus 495 miliónov eur, v roku 2010 zaťažili dovozy potravín obchodnú bilanciu sumou mínus 996 miliónov. Vari to nepotrebuje komentár.
Ale áno. Na pultoch obchodov je už každá tretia ošípaná z dovozu, pritom nie tak dávno sme jedli len vlastnú bravčovinu. Vysvetlite, prečo aj najlepší chovatelia zatvárajú farmy?
Je to spôsobené vplyvom svetového trhu a možno aj výkyvmi v spotrebe mäsa. Obrovský úder zasadila dioxínová aféra. Nepriniesla len zneistenie spotrebiteľov. V čase, keď v Nemecku nikto nechcel kupovať bravčové mäso, nepomohli slovenským farmárom slovenskí spracovatelia mäsa.
A mohli?
Poviem fakty. Mäsiari sa obrátili na lacnejúce nemecké trhy a dovážali odtiaľ živé ošípané. Vyrobili z nich slovenské salámy a klobásy. A aby toho nebolo dosť, domácim farmárom stlačili ceny. Za týmto všetkým sú nesprávne strategické rozhodnutia Mečiarovej vlády ešte z deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď nedovolili farmárom zúčastniť sa na privatizácii potravinárskeho priemyslu a roztrhali tak logické kapitálové prepojenie medzi poľnohospodármi a spracovateľmi.
Naozaj je to dôsledok iba tohto rozhodnutia?
Nielen tohto. Za ním nasledovali ďalšie, ktoré prijali moji predchodcovia. Ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom platobnej agentúry podporilo obnovu mäsokombinátov. No kým ešte v roku 2005 platila požiadavka, že mäsiari musia minimálne päť rokov nakupovať 50 percent suroviny priamo od slovenských farmárov, v zmluvách po roku 2006 táto povinnosť už zakotvená nebola. Ak by boli mäsiari viazaní povinnosťou odoberať minimálne 50 percent suroviny zo Slovenska, súčasná situácia nemôže nastať.
Hovoríte o chybách predchádzajúcej vlády, ale českí poľnohospodári sú v podobnej situácii a tam vláda konala. Farmárom poskytla 400 miliónov korún a 300-tisíc ton obilia. Nedalo sa nájsť podobné riešenie aj na Slovensku?
Ešte v novembri sme uvoľnili z intervenčných skladov 80¤112 ton obilia priemerne po 175 eur. Tí, čo nemali obilie, si ho mohli vtedy nakúpiť. V súčasnosti urýchľujeme farmárom výplatu platieb za tzv. pohodlie zvierat. Na účtoch by ju mali mať na prelome mája a júna.
Experti varujú, že do roku 2013 naše poľnohospodárstvo príde takmer o celú výrobu bravčového mäsa a zredukujú sa aj chovy dobytka. Ste schopný zastaviť tento úpadok?
Nebude to jednoduché. Ako totiž naši predchodcovia nastavili systém, také mali a dnes máme aj my výsledky. Ich podpora živočíšnej výroby vyústila nie do rozvoja, ale ďalšieho úpadku – klesli stavy ošípaných aj dobytka, znížila sa výroba mlieka, mäsa aj zeleniny. A viete prečo? Lebo podpory nepochopiteľne dostávali aj tí, ktorí likvidovali chovy.
Neobrátime list k tomu, ako zmeníte pomery k lepšiemu?
Obrátime. Ale to, čo sa stalo, sa nemuselo, keby v uplynulých štyroch rokoch priame platby a podpory za plodiny na ornej pôde vyplácali tak ako do roku 2006. Trinásť miliárd korún, ktoré boli určené na modernizáciu fariem, mali rozdeliť len farmárom, ktorí mali intenzívnu živočíšnu výrobu alebo špecializovanú rastlinnú výrobu. Boli by podporili rozvoj toho, čo je produkčné. Namiesto toho generovali útlm poľnohospodárskej výroby.
Teraz ste pri kormidle, ako zmeníte situáciu?
Viete, čo je najhoršie? Chýbajú nám prehajdákané zdroje! Ministerstvo môže dnes reálne prijať opatrenia, ktoré budú administratívne a môžu zlepšiť fungovanie systému. Chceme napríklad zaviesť priamy predaj potravín od farmárov konečnému spotrebiteľovi.
Pristavme sa pri ňom. Vaši oponenti vám často vyčítajú zrušenie šesťpercentnej DPH na potraviny z farmy. Čo prinesie vami navrhovaný predaj konečnému spotrebiteľovi?
Šesťpercentnú DPH na potraviny z dvora sme museli zrušiť, lebo bola v rozpore s pravidlami Európskej únie. Nemožno z tej istej ošípanej predávať jedno mäso so šesťpercentnou DPH a druhé za 19 percent. Je to živná pôda len pre daňové podvody. Európske predpisy to neumožňujú a pokiaľ by Slovenská republika neurobila zmenu, platíme pokuty. Inak, keď hovoríme o DPH, hoci máme 20-percentnú DPH, Maďarom sa oplatí prísť na Slovensko kupovať múku aj cukor, lebo stoja menej ako v Maďarsku.
Čím však nahradíte predaj z dvora?
Priamy predaj bude vyzerať inak. Ľudia, ktorí chovajú sliepky alebo pestujú ovocie či zeleninu a nespotrebujú všetko sami, môžu ich predať, pričom do príjmu dvetisíc eur nemusia podávať daňové priznanie.
Ďalej vytvoríme skupinu päť- až desaťhektárových farmárov, ktorí môžu produkovať pre trh do sumy 47 500 eur. Podnikateľ v tomto prípade nemusí byť platcom DPH, a to znamená, že si nepripočíta k predávaným potravinám 6 ani 20 percent DPH.
Napokon bude skupina veľkých farmárov, ktorá bude obmedzená mesačným množstvom tovaru. Konkrétne predajom 16 kusov dobytka s váhou 500 kilogramov alebo 50 stokilogramových ošípaných či 64 oviec za mesiac. Nikomu nebudeme brániť, aby výrobky predávali priamo ľuďom alebo rovno do reštaurácií.
Za koľko budú predávať farmári svoje produkty?
Som presvedčený, že od spotrebiteľov dostanú viac, ako keď predávajú svoju produkciu spracovateľom.
Hovoríte o farmároch. A koľko to bude stáť spotrebiteľa? Oplatí sa mu ísť na farmu?
Určite, pretože v obchode si neraz kúpi napríklad mäsový výrobok, ktorý obsahuje často len zlomok mäsa, čo nemá s kvalitou, trvanlivosťou a čerstvosťou nič spoločné. V obchodoch je veľa výrobkov doslova anonymného pôvodu. Výrobok z farmy je adresný, čerstvý a dlhšie vydrží. A za túto čerstvosť sú ľudia ochotní zaplatiť viac.
Nie všetci. Väčšina spotrebiteľov totiž hľadí na cenu. A predaj konečnému spotrebiteľovi od najväčších farmárov bude zaťažený 20-percentnou DPH. Oplatí sa im predávať svoje produkty konečnému spotrebiteľovi?
Pokiaľ by sme znížili DPH, som presvedčený, že toto zníženie sa neprejaví v cene pre konečného spotrebiteľa ani v cene pre samotného farmára.
Kedy začnú platiť nové pravidlá obchodovania s farmárskymi produktmi?
Na budúci mesiac by vláda mohla materiál prerokovať a začiatkom mája možno očakávať, že začne platiť.
Vráťme sa ešte slovkom k červenej nafte. Často argumentujete, že ide len o jedno percento z nákladov. Farmári nesúhlasia a poukazujú, že na jednom litri nafty teraz strácajú vyše 25 centov. Sú podniky, ktorým stúpnu náklady o 60– aj 80-tisíc eur. Bola červená nafta neudržateľná?
Bol by som rád, keby farmári mohli dostať viac peňazí a mohli sme ich tak motivovať k zvýšeniu produktivity. Lenže štátna kasa je prázdna. Peniaze daňových poplatníkov sa naliali do nenávratna – spomeňme železničnú spoločnosť Cargo, nástenkový tender či to, že za babku sa predávali emisie. Všetko to spôsobilo, že dnes štát nemá jednoducho z čoho prispieť ani len na červenú naftu.
Podiel slovenských potravín v obchodoch klesá. Ako ho chcete zastaviť? Len zrušením zákona o neprimeraných podmienkach?
Čo priniesol zákon o obchodných reťazcoch? Nič, iba nárast pasívneho salda v bilancii zahraničného obchodu a pokles podielu slovenských výrobkov v obchodoch. Problém reťazcov prerástol hranice Slovenska. Minulý týždeň väčšina ministrov pôdohospodárstva EÚ27 požiadala Európsku komisiu, aby riešila vzťah farmár, spracovateľ a obchod, pretože na neprimerané ekonomické podmienky sa sťažujú v každej krajine.
Rodí sa teda riešenie, ktoré bude platné pre vzťahy medzi dodávateľmi potravín a obchodom pre celú Európsku úniu?
Dúfam, že to tak bude. A mám ešte jednu dobrú správu pre farmárov. Výplata dotácií po roku 2013 nebude ohraničená veľkosťou farmy. Zásadu tzv. blokačnej minority sa Slovensku podarilo presadiť vďaka koordinovanému postupu s Českom, Rumunskom, Nemeckom, Talianskom a Veľkou Britániou.