Na krízu sa sťažujú všetci. Spotrebitelia, obchodníci aj výrobcovia. Ľudia v januári zaplatili za potraviny o šesť percent viac ako rok predtým. A vyhliadky nie sú ani trochu ružové. Zo všetkých strán počuť – potraviny budú drahšie. Ohlásené je zdraženie chleba, rožkov, hore má ísť mäso aj mlieko, nik nevie odhadnúť, ako počasie ovplyvní tohto roku úrodu ovocia a zeleniny. Drahé zemiaky z minuloročnej úrody však ľudí mátajú pri každom nákupe.
Ani obchodníci nie sú spokojní. Akoby aj, keď im vlani klesli tržby. A nie o zanedbateľné jedno či dve percentá. „Maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom sa v roku 2010 oproti roku 2009 prepadol o takmer 13 percent. Len v hypermarketoch mohli byť spokojnejší, tržby narástli o dve percentá. Ale obchodníkom nie je do smiechu,“ všíma si analytik trhu s potravinami Ľubomír Drahovský.
Obchodníci sú racionálni podnikatelia s dobre rozvinutou pozorovacou schopnosťou. Od jesene minulého roku vybadali, že väčšina spotrebiteľov prestala robiť veľké týždňové nákupy.
„Ľudia prešli k drobným jedno– až dvojdňovým nákupom, pričom klesla celková hodnota nákupov,“ zhrnul v polovici februára skúsenosť obchodníkov siete Coop Jednota Slovensko jej predseda Gabriel Csollár. Obyvateľstvo predovšetkým na vidieku začalo evidentne šetriť na výdavkoch za potraviny.
Slováci nie sú jediní, ktorí sa sťažujú na draženie potravín. Aj oveľa bohatší spotrebitelia z Nemecka frflú na to, že za jedlo vynakladajú viac peňazí. Ibaže priemerná nemecká domácnosť minie za potraviny len 11 percent z celkových výdavkov. Je to najmenej z celej Európskej únie. Slováci minú za potraviny dvojnásobne viac – rovných dvadsaťdva percent.
Pravda, toto je priemerná štatistická domácnosť. Čím sú príjmy spotrebiteľov nižšie, tým viac míňajú na jedlo. Drahovský odhaduje, že menej zarábajúci ľudia vynaložia na potraviny asi štvrtinu z celkových výdavkov. Nepovažuje to za dobrý signál. Ľudia začali šetriť a obchodníci to cítia.
„Zdraženie neviedlo len k zdrobneniu nákupov, ale aj k zmene sortimentu nakupovaných potravín,“ hovorí šéf Jednoty Gabriel Csollár. Ľudia sa potrebujú zasýtiť a nešetria na kúpe základných potravín, ako je pečivo či chlieb, hoci postupne dražejú. Obmedzili však nákup kvalitnejších mäsových výrobkov.
V praxi to vyzerá takto. Namiesto drahej šunky sa kupuje lacnejšia, alebo si ľudia kúpia len šunkovú salámu.
Obchodníci na situáciu zareagovali tak, že začali pulty obsadzovať cenovo dostupnejšími privátnymi značkami potravín. Dôvod je jednoduchý. „Ľudia sa uskromnili a odpustili si drahšie značkové výrobky. Namiesto nich prešli k potravinám pod privátnou značkou,“ vysvetľuje Drahovský.
Za menej peňazí menej muziky. A tak napríklad čokoláda privátnej značky obsahuje menej kakaa. Ktovie, kam povedie vývoj, keď v najbližších mesiacoch má kakao, ale aj káva zdražieť o ďalšie desiatky percent.
Rub a líce akciových nákupov
Drahovský má jasno – ešte viac ako doteraz bude obchod lákať ľudí na nákupy potravín za akciové ceny. V Česku si nedávno obchodníci dali urobiť prieskum správania spotrebiteľov a zistili, že obchody sa zaplnia zakaždým, keď vyhlásia akciu. Ani Slovensko nie je výnimkou.
„Obchod začína využívať akcie oveľa viac ako doteraz. Práve akciovými cenami súperia obchodné reťazce o zákazníkov,“ hovorí Drahovský, ktorý predpovedá ešte viac akciových ponúk. Ihneď však dáva do pozornosti nielen líce, ale aj rub akcií.
Nič nie je zadarmo. V akciách sa predávajú často potraviny, ktorým zakrátko vyprší lehota spotreby. To po prvé. A po druhé, nie všetky tovary idú v obchodoch za akciové ceny. Ak je v niektorej sieti lacný cukor, kilogram po 65 centov, neznamená to, že všetko je v akcii. Sú tovary vábničky a tovary, ktoré sú drahšie a obchodu „zatiahnu“ zľavu na zlacnených tovaroch. Obchod nie je samaritánskou ustanovizňou.
Práve na to sa sťažujú dodávatelia potravín – spracovatelia a farmári. Poukazujú na to, že obchod ich núti do zliav, akceptovanie ktorých znamená predaj mlieka, hydiny či bravčového mäsa pod výrobné náklady. Výsledkom je klesajúci podiel slovenských potravín na pultoch. Obchodníci si totiž dokážu zabezpečiť na akcie potraviny z bohatších krajín, kde sú farmári, a teda aj potraviny oveľa viac dotované ako na Slovensku.
O výbere stále rozhoduje cena
Hoci Slováci sa navonok radi hlásia k svojim potravinám, keď príde na lámanie chlebaa ocitnú sa pred pultom, vyberajú si podľa ceny. Ako však niekomu vstúpiť do svedomia, keď má peniaze rozrátané do posledného centa. Obchodníci to veľmi dobre vedia, a tak sa v slovenských obchodoch hrá stále predovšetkým s cenovou kartou.
Všetkým totiž ide o prežitie. Na severovýchodnom Slovensku oberajú obchodníkov aj potravinárov o zákazníkov poľskí obchodníci. Ich ambulantné predajne zachádzajú čoraz hlbšie do vnútrozemia a ľudia nedbajú, či je hydina chladená vzduchom, alebo vodou. Ak stojí kilogramové kurča o 50 centov menej ako vo vidieckom obchode, je rozhodnuté.
Obchod je o peniazoch, psychológii a iste aj o vzťahu k chutným a čerstvým potravinám. Kým ešte bohatšia Bratislava nie je odkázaná dramaticky šetriť, vidiek prehodnocuje svoje spotrebiteľské správanie. Opäť začína ožívať samozásobiteľstvo, teda snaha zlacniť výdavky za potraviny dopestovaním aspoň vlastnej zeleniny.
„Nie je to krok vpred k vyspelejšej spoločnosti, spoliehajúcej sa na to, že jej členovia si zarobia a kúpia, čo potrebujú v dobre zásobenom obchode. Je to jasný znak toho, že ľudia sú nútení šetriť a hľadajú všetky spôsoby, ako prežiť súčasné neľahké obdobie,“ analyzuje meniace sa správanie slovenských spotrebiteľov Drahovský. Treba vydržať. Po každom poklese prichádza vzostup. Zatiaľ je realitou rast cien.
| Výdavky na potraviny 4-člennej rodiny | |
| február 2011 | 217 eur |
| január 2011 | 215 eur |
| február 2010 | 204 eur |
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočet Pravda
Priemerný nákup domácnosti
- Pšeničná polohrubá múka (1 kg)
- Chlieb tmavý (1 kg)
- Rožky ( 10 kusov)
- Bravčové pliecko bez kosti (2 kg)
- Kurča pitvané ( 1 kg)
- Šunková saláma (0,3 kg)
- Pasterizované plnotučné mlieko ( 1 liter)
- Syr Eidamská tehla ( 0,3 kg)
- Vajcia slepačie čerstvé ( 10 kusov)
- Čerstvé maslo ( 125 g)
- Olej ( 1 liter)
- Zemiaky konzumné ( 2 kg)
- Cukor kryštálový ( 1 kg)