Umožňoval totiž spustiť stavbu na pozemkoch ľudí ešte predtým, ako sa s nimi štát dohodol na odkúpení a vyplatení náhrady za pozemok, či kým uskutočnil vyvlastnenie. Počas troch rokov platnosti sa zákon dotkol 1 338 ľudí.
Ak vznikli ľuďom pre zákon škody, podľa ministra financií Ivana Mikloša ich bude štát nútený zaplatiť. „Je to jednoznačne účet za nezodpovednú, populistickú politiku Roberta Fica a jeho bývalej vlády,“ uviedol Mikloš pre agentúru SITA. Fico včera oponoval, že zákon bol dobrý, keďže majiteľ pozemku nemohol dlho blokovať významnú stavbu. Podľa právnikov by sa po rozhodnutí Ústavného súdu mal štát pokúsiť dať veci do pôvodného stavu. Teda v prípade, kde je to možné, vrátiť ľuďom pozemky. „Ak to nebude možné, napríklad, keď už diaľnica stojí, môžu ľudia žiadať náhradu škody,“ povedal právnik Marek Ogurčák.
Škoda ľuďom mohla vzniknúť, ak štát zaplatil za pozemok cenu, ktorá bola nižšia, ako majiteľovi ponúkal napríklad iný kupca, alebo sa ešte nevyvlastnený pozemok stavebnými prácami znehodnotil. Alebo mali škody v podobe zmareného zisku, ak danú pôdu chceli prenajímať, či pestovať na nej plodiny. Štát pri vyvlastňovaní platí ľuďom 1,2–násobok trhovej ceny, ktorú určí znalec.
„Samotná idea zákona bola od začiatku chybná, prinášala ľuďom veľké nepríjemnosti. Keď sa štát rozhodol smerovať diaľnicu cez pozemky ľudí, ktorí nesúhlasili s vykúpením, stačilo, aby o tom staviteľ informoval stavebný úrad. Na druhý deň už mohli prísť do záhrad ľudí buldozéry,“ opísal Martin Štoff a, riaditeľ centra pre práva občana Via iuris.
Na odštartovanie výstavby nemuseli mať stavebníci v rukách doklady o vlastníckych právach pozemkov. Stačilo im predložiť doklad o tom, že sa pôdu pokúsili odkúpiť. Aj keď s tým majiteľ ešte nesúhlasil. Diaľnice sa tak mohli stavať aj na nevyrovnaných pozemkoch. „Následne sa síce proces vyvlastňovania udial. Ale, keď už niekomu vedie cez ovocný sad štvorprúdová cesta, neviem si predstaviť, ktorý úrad by rozhodol, že sa pozemok nevyvlastní,“ doplnil Štoff a. Podľa ministerstva dopravy sa zákon reálne použil na 14 úsekoch diaľnic a štyroch úsekoch rýchlostných ciest. Vyvlastňovanie pozemkov sa pri výstavbe diaľnic používalo aj v minulosti a bude sa i naďalej. Býva až poslednou možnosťou, ku ktorej sa štát uchýli. Po rozhodnutí súdu sa bagre pri výstavbe dostanú na pozemky až po tom, čo štát ľuďom vyplatí peniaze za pozemky a riadne sa s nimi dohodne.
Podľa exministra Vážneho však rozhodnutie Ústavného súdu odsunie výstavbu diaľnic. Má oddialiť získavanie stavebného povolenia, ktoré je nevyhnutné na začatie stavby. „Pre diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré nemajú stavebné povolenie, je to posun 2 až 5 rokov v závislosti od konania súdov,“ povedal Vážny. Podľa neho sa v režime tohto zákona riešilo 30–tisíc zmlúv na diaľniciach D1 a D3 a rýchlostných cestách R1 a R4.