Rozhnevaní majitelia áut by si mali však v takom prípade zachovať chladnú hlavu a celú situáciu najprv poriadne odfotiť. Nielen poškodené auto, ale aj neopravenú cestu. „Keď má vodič havarijné poistenie, požiada o náhradu poisťovňu. Tá potom vymáha škodu od správcu cesty,“ vysvetlil Jozef Drahovský, dopravný analytik.
Niektorí odvážlivci sa môžu pustiť aj do súdneho sporu a žiadať od správcu cesty náhradu škody, no veľké šance na úspech nemajú. Priznávajú to aj samotné kraje.
„Súdne spory sa vyskytujú ojedinele. Zákon však v tomto prípade stojí na našej strane. Počas zimy nie je v možnostiach správcu zabezpečiť okamžitú opravu výtlkov,“ opísala Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského kraja. Vodič by mal tiež prispôsobiť rýchlosť jazdy povahe a stavu vozovky. „Z takého prípadu sa môže nakoniec stať iba boj právnikov,“ dodal Drahovský. A v nich vodiči zvyčajne prehrávajú.
Napríklad v trenčianskom regióne majú jeden súdny spor pre poškodenie auta na ceste, Nitriansky či Trnavský kraj nemá žiaden. Ak však aj kraje nestíhajú výtlky hneď opravovať, tie veľké musia označiť.
Keď by však samotní vodiči chceli na veľmi poškodené cesty upozorniť, nie vždy to môže byť jednoduché. O výtlku treba totiž povedať správcovi cesty a práve to môže byť problém. Cesty na Slovensku majú totiž rôznych pánov. Napríklad za diaľnice a rýchlostné cesty zodpovedá Národná diaľničná spoločnosť. Cesty prvej triedy spravuje zase Slovenská správa ciest. Kraje majú pod palcom cesty druhej a tretej triedy. Vyťaženejšie mestské cesty patria mestu, tie menšie jednotlivým mestským častiam.
,,A napríklad cesty pred nákupnými centrami často spravujú majitelia týchto centier," dodal Drahovský. Dopátrať sa tak k správcovi, ktorý je za tú či onú cestu zodpovedný, dá zabrať.