„Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku,“ píše v komentári pre pondelňajšie vydanie denníka Hospodárske noviny Richard Sulík. V pondelok sa však k tejto téme pre médiá odmietol vyjadriť.
Euro by malo vydržať, je potrebné pre to urobiť všetko. Takto reagoval v pondelok pre médiá šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) na otázku možného vrátenia sa k slovenskej korune. Slovensko by malo zároveň zostať súčasťou eurozóny. „Samozrejme, že vždy treba byť pripravený na všetky eventuality, ale teraz treba urobiť všetko preto, aby euro vydržalo, aby bolo silné,“ pripustil minister.
Sulík vo vláde nenašiel pochopenie
Sulíkove výroky odmietlo ministerstvo financií i premiérka Iveta Radičová. „Nechystáme návrat ku korune. Ministerstvo financií sa sústreďuje na to, aby (na úrovni EÚ) presadilo pravidlá rozpočtovej zodpovednosti,“ uviedol hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Radičová dodala, že nie je treba, aby Slovensko pripravovalo plán B na opustenie eurozóny. „Postoj vlády k tomu je jasný; urobili sme maximum pre stabilizáciu a posilnenie eurozóny a prijali sme nutné opatrenia,“ citovala Radičovú agentúra Reuters.
Šéf SaS je rozčarovaný porušovaním pravidiel
Sulík pripomína, že snahy Slovenska stať sa členom eurozóny boli motivované vidinou stabilnej meny a solídnych pravidiel. „Dobre si spomínam na to, ako "prísni strážcovia“ eura neprijali Litvu kvôli tomu, že v referenčnom roku prekročila deficit o 0,07 percentuálneho bodu. Tiež si spomínam na to, ako cvičili najprv Mikloša a potom Počiatka. Všetko to sme strpeli a potichu aj kvitovali v presvedčení, že sa staneme členmi spolku, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá," uvádza Sulík. Ako však dodáva, dva roky po vstupe Slovenska do eurozóny pravidlá neplatia pre všetkých rovnako, respektíve momentálne neplatia vôbec a konanie Európskej komisie má od zodpovedného prístupu riadne ďaleko.
Zodpovedný prístup lídrov eurozóny by bol podľa Sulíka nechať banky podieľať sa na vzniknutých výpadkoch, a nie „vyrábať“ stále nové a nové peniaze tým, že Európska centrálna banka (ECB) vykupuje dlhopisy členských štátov. Takisto je podľa jeho slov nezodpovedné, aby ostatné krajiny preberali dlhy predĺžených krajín prostredníctvom eurovalu a samy sa tak dostali do problémov. „Týmto spôsobom sa dá zachrániť Grécko a Írsko, možno Portugalsko. Pokúsiť sa takto "zachrániť“ Španielsko je hazard s eurom, nehovoriac o Taliansku. Dlh Talianska je totiž o polovicu vyšší ako dlhy Grécka, Írska, Portugalska a Španielska spolu," konštatuje Sulík.