Kabinet mal pritom 30-kilometrovú cestu schvaľovať už minulý týždeň. V poslednej chvíli však po žiadosti SaS smeroval na Koaličnú radu. Ani tam sa však dohodu medzi ministerstvom a jednou z koaličných strán nepodarilo nájsť. Ďalšie rokovania tak pokračovali včera.
„Výsledkom diskusie je dohoda, že toto rozhodnutie dokončíme na Koaličnej rade,“ povedal Ján Figeľ, minister dopravy. Kedy presne Koaličná rada zasadne, zatiaľ nie je jasné. Dodatok k zmluve by však vláda mala schváliť do polovice decembra. Aké konkrétne výhrady má k žilinskej diaľnici strana SaS, tiež nie je zrejmé. Podľa zdrojov blízkych vládnej koalícii má však požadovať ešte výraznejšiu zľavu na cestu.
Podľa slov ministra dopravy totiž koncesionár na čele s nemeckým Hochtiefom ponúkol na diaľnicu zľavu. Cena sa oproti tej, ako ju prezentovala minulá vláda, znížila o 21 percent a štát zároveň nemusí ručiť štátnou zárukou. Celková cena za diaľnicu po tridsiatich rokoch tak má dosiahnuť 6,6 miliardy eur.
Čo presne za zľavou stojí, ministerstvo doteraz neobjasnilo. Má sa tak stať až po tom, čo dodatok k zmluve na cestu schváli samotná vláda. Strana SaS sa k tejto téme nechce vyjadrovať, keďže rokovania s ministerstvom naďalej prebiehajú.
Už minulý týždeň sa pritom objavili domnienky, že za postupom strany SaS môže stáť konanie v prospech stavebnej firmy Doprastav. Jeden z poslancov strany totiž v minulosti pôsobil vo dvoch dcérskych firmách Doprastavu. Firma bola členom združenia, ktoré malo stavať inú diaľnicu od Martina po Prešov. Ministerstvo dopravy však tomuto projektu viac zelenú nedalo.
Kolujú tak dohady, že keď padol jeden projekt, môže byť záujem aj o pád toho druhého, aby sa oň znova súťažilo. Strana SaS však takéto domnienky rázne odmieta. Vyjadrenie spoločnosti Doprastav sa Pravde do uzávierky nepodarilo získať.
No v prípade krachu tohto projektu by sa mohli do súťaží o jednotlivé úseky zapojiť viaceré stavebné firmy. Podľa Figeľa by však zrušenie aj tohto projektu znamenalo odklad výstavby. „Ak by mala byť na diaľnicu vypísaná nová súťaž v rámci PPP projektu, znamenalo by to odklad asi rok a pol. Ak by to malo byť financované z eurofondov, dnešná kapacita slovenského prídelu na to nepostačuje,“ dodal Figeľ.
Eurofondy totiž zhltne najmä prvý diaľničný projekt, ktorý mali pôvodne zaplatiť súkromné peniaze. Terajšie ministerstvo ho na konci leta rozpustilo. Chce ho stavať od jari jednotlivo po úsekoch za štátne peniaze spolu s eurofondovými, čo má vraj vyjsť lacnejšie. Výstavba cesty meškala za minulej vlády, čo pokračuje aj po voľbách.
To, prečo sa ministerstvo dopravy rozhodlo prvý balík PPP projektu zrušiť a v treťom balíku pokračovať, sprevádzali tiež náznaky stavebných firiem, že išlo o politické rozhodnutie. Figeľ to odmieta. Stavebníci sa však obraňujú tým, že za cestu ponúkli tiež zľavu.