Pán Babiš, keď sme naposledy telefonovali, boli ste riadne napálený a možno preto úprimný. Budete aj teraz?
Babiš: Nebudem sa za nič schovávať a poviem, čo si myslím. Každý štát by mal mať evidenciu dovozu najmä čerstvých potravín. Práve pri nich je veľké riziko kontaminácie. Vyhovárať sa na jednotný trh Európskej únie je nezmysel, je to skôr jednosmerný trh. K nám sa dováža veľa potravín, zato my veľa nevyvezieme pre rôzne netarifné prekážky. A čo robia susedia? V Maďarsku musí byť od leta každá čerstvá dovážaná potravina hlásená na veterinárnu správu. Všetko môžu skontrolovať.
Ako je to na Slovensku?
Babiš: V obchode s kuracím mäsom sa robia podvody, hydina sa vozí načierno, bez zaplatenia DPH. Aj niektorí naši konkurenti podnikajú veľmi čudným spôsobom. Napríklad pán Konkoľ (majiteľ Podtatranskej hydiny, pozn. red.) načierno zamestnával asi 120 ľudí. Štát prišiel o desiatky tisíc eur na odvodoch do sociálneho zabezpečenia, a pritom dostal smiešnu pokutu. Nesmrdí to korupciou? Je to normálne? Veru nie.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že sa na jednotlivých výrobcov neuplatňuje rovnaký meter. Alebo sa mýlime?
Babiš: My podnikáme čestne, dodržiavame zákony, platíme Sociálnej poisťovni odvody za našich zamestnancov. Pritom veterinárna správa extrémne dozoruje náš závod. Keď prídu na Slovensko potravinoví inšpektori z Bruselu, vždy ich ťahajú k nám.
Prečo práve k vám?
Babiš: Pretože máme najlepší závod. Investovali sme doň stovky tisíc korún na rozdiel od našich konkurentov.
Čo by sa stalo, keby išli inšpektori k iným výrobcom?
Babiš: Neviem. Ale v novinách jednoznačne uviedli, že náš konkurent pán Konkoľ z Podtatranskej hydiny zamestnáva načierno ľudí. A, samozrejme, hovorí sa, že práve on dováža hydinu z Poľska. Je to bývalý veterinár, asi má dobré kontakty na veterinárnej správe.
Myslíte si, že na Slovensko je možné priviezť mäso z Poľska len tak?
Babiš: Predovšetkým by som upozornil, že v Poľsku sa hydinové mäso spracúva iným spôsobom. Kurčatá nechladia vzduchom ako my, ale vodou. Poliaci na to dostali v Bruseli výnimku, kým Slováci a Česi museli investovať stovky miliónov do moderných, oveľa bezpečnejších technológií chladenia vzduchom. Lenže, keď sú poľské kurčatá chladené vodou, je tam niekoľkonásobne vyššie riziko výskytu salmonely, navyše kurčatá obsahujú vodu.
Ak si kupujeme poľské kurča, kupujeme si vari riziko salmonelózy?
Babiš: Je to zdravotne nespoľahlivá technológia. A je na to výnimka. Prečo ju Brusel dal?
Nemali by sa potom takéto kurčatá predávať iba na území Poľska?
Babiš: Nech hydinu niekto najmä skontroluje a nech je riadne označená. Nie že na balíčku je vlajka Európskej únie, nech je tam vlajka štátu, ktorý mäso vyrobil. Okrem toho zákazník by mal mať aspoň aké–také povedomie o hydine. Kurčatá z nášho závodu sú vyrábané najmodernejšími technológiami, sú prísne zdravotne kontrolované počnúc od vyliahnutia cez kvalitné krmivá až po porážku. Celú výrobu máme zdravotne pod kontrolou aj sami sme pod kontrolou.
Moderné technológie, kontroly. Nie ste práve preto drahší ako poľskí výrobcovia?
Babiš: Poľské kurčatá sú dumpingové aj preto, lebo tamojší výrobcovia majú skryté dotácie. Poľnohospodárstvo v Poľsku je politická záležitosť, štvrtina obyvateľstva je zamestnaná v poľnohospodárstve. Je to úplné iné ako u nás, kde sú veľké farmy.
Jedno sú pomery v Poľsku a druhé na Slovensku. Čo treba zmeniť doma?
Babiš: Sú tu dva problémy. Jedným je kontrola slovenských výrobcov potravín a druhým kontrola dovážaných výrobkov. Veľké rezervy sú v tom, že štát nemá prehľad, čo sa sem vozí. Nie je o tom žiadna evidencia. Kto vám zabráni, aby ste si ako fyzická osoba kúpili kamión kurčiat a doviezli ho sem? Nikto. Nepotrebujete žiadne povolenie.
Čo robí živelný dovoz s hydinárstvom na Slovensku?
Babiš: Už sme zatvorili fabriku v Cíferi a teraz ku koncu roku zavrieme Žilinu.
Žilinská Hyza ohlásila, že prepustí 199 ľudí.
Babiš: A čo máme robiť? Z vlastných peňazí sme v Hyze navýšili kapitál o 400 miliónov korún. Koľko poznáte podnikateľských skupín, ktoré z vlastných zdrojov navyšujú základný kapitál? Nie je ich veľa na Slovensku ani v Čechách. Keby nebolo nás, tak Hyza je už dávno po smrti, zbankrotovala by. Hyza Topoľčany, kam sa presunie výroba, je dnes jeden z najmodernejších závodov na spracovanie hydiny v Európe. Je to európsky štandard s dokonalou kontrolou výroby. Veterinári sú na nás prísni. Prosím, ale nech sú prísni aj na ostatných. Na všetkých konkurentov, ale najmä na dovozcov.
V poriadku, keď je vaše mäso také kvalitné, ako stále pripomínate, prečo sa nepredáva viac v slovenských sieťach?
Babiš: Kvôli cenám. Bohužiaľ, slovenskí spotrebitelia idú po cene. Nemajú v sebe ako Francúzi či Rakúšania geneticky zakódované presvedčenie, že národný výrobok je najlepší. Nemec musí mať všade päťkrát D, všetko musí byť nemecké, ale Slovák ide do obchodu a kúpi podľa ceny. Bohužiaľ, s tým sa stretávame aj v Čechách.
Nie ste prvý výrobca, ktorý vyčíta spoluobčanom nedostatok výrobkového vlastenectva. Čo za tým väzí?
Babiš: Za komunistov sme všetci milovali Tuzex a len tovar z dovozu bolo to správne. Akoby v nás bolo zakódované: Všetko, čo je naše, je zlé, a čo je zvonku, je dobré. Myslím si, že to je ten dôvod. Pritom my máme lepšie potraviny ako hocikto iný, minimálne máme najlepší štandard. Perspektívne ľudia začnú rozlišovať pri nákupe potravín, ktoré sú naozaj kvalitné. Mali by podporovať domáce potraviny, veď čo budeme robiť s obilím, keď skrachujú výrobcovia mäsa? Pozrite sa na slovenské bravčové mäso. Slovenské ošípané už skoro neexistujú. Mnohé farmy vlastnia Dáni a samotných bitúnkov na ošípané je minimum.
Ešte jedným slovkom k reťazcom. Tohto roku časť vášho sortimentu prestalo odoberať Tesco. Čo sa stalo?
Bláha: Nemáme zmluvy na objem, ale iba ročné rámcové zmluvy pre určité kalendárne obdobie. V nich sa určuje druh a typ výrobkov, ale nie množstvá na daný týždeň, mesiac. S Tescom máme platnú zmluvu a považujeme ho za významného obchodného partnera. Radi s ním spolupracujeme a budeme spolupracovať, ale musíme sa dohodnúť na rozumnej cene. Ekonomika a čísla nepustia.
Výroba hydiny na Slovensku klesla za dva roky o 40 percent. Koľko z toho, čo vyrobíte, predáte doma a koľko vyveziete?
Bláha: Zhruba 80 percent predávame na Slovensku a v Čechách, zvyšných 20 percent vyvážame do štátov Európskej únie a tretích krajín. Môžeme zvýšiť výrobu, ale iba v prípade, že tovar budeme vedieť nielen lacno vyrobiť, ale aj rozumne predať.
A viete hydinu, ako vravíte za rozumnú cenu, predať aj do slovenských obchodov?
Bláha: Máme rovnaké výrobné náklady ako zahraniční konkurenti. V Rakúsku, Poľsku, Česku, Slovinsku a Chorvátsku, kam kurčatá vyvážame, sú ceny vyššie o 30 až 40 percent ako na Slovensku. Je normálne, aby sa na Slovensku predávalo kilogramové kurča v akciách za 1,69 eura, čo je aktuálna predajná cena v niektorých reťazcoch, keď priemerné predajné ceny v Čechách sú 65 českých korún?
A výsledok týchto nízkych cien?
Babiš: Českí a slovenskí politici majú radosť, lebo spotrebitelia nakupujú lacné potraviny, ale hydinári možno onedlho skončia výrobu. Už skrachovali všetci chovatelia moriek. Na Slovensku ani v Čechách nenájdete ani jednu morku a morčacie mäso je preto veľmi drahé. Vývoj smeruje k likvidácii hydinárskeho priemyslu. Keby sme nedotovali Hyzu z inej činnosti, už je dávno po smrti.
Ste podnikateľ, ktorý nerád prehráva. Ako je možné, že si neviete dať rady s hydinou ani v Česku, ani na Slovensku?
Babiš: Pretože nás likvidujú dovozy hydiny, ktorá je kvalitou podstatne horšia. Považujem to za nekalú konkurenciu, pretože v Poľsku štát výrobcov podporuje. Hráme sa na jednotný trh, pritom v Európskej únii si každý robí, čo chce. Je to neuveriteľné divadlo. Každý bojuje za seba. Do Česka ani na Slovensko neprišiel žiadny zahraničný investor do mäsového priemyslu. Všetko obsluhujú z okolitých štátov.
Ste povestný kritik únie. Čo vám na nej tak veľmi prekáža?
Babiš: Najviac mi prekáža, že naši politici pri vstupe do únie vyjednali nevýhodné podmienky pre poľnohospodárov. Zakladajúce štáty Európskej únie potrebovali iba naše krky. Keď bola RVHP, tak sme sa s Rusmi išli opiť, dali sme si vodku a niečo sme vylobovali. Dnes všetko riadia Merkelová, Sarkozy, Berlusconi a Cameron. Rozhodujú o všetkom. Onedlho budú schvaľovať novú Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013 a naše vyhliadky nie sú bohvieaké. Staré krajiny si budú zastávať svoje malé farmičky. Nikto nevie, ako to bude s národnými dotáciami, pretože Slováci aj Česi z národného rozpočtu nechcú dávať peniaze do poľnohospodárstva. Vo Francúzsku je to pritom národné politikum. Možno preto, že francúzski farmári sú najrevolučnejší z celej Európy.
V Bratislave prijali ministri poľnohospodárstva V4 plus Rumuni a Bulhari deklaráciu, v ktorej žiadajú od Bruselu, aby zrušil historický princíp, teda aby podmienky a dotácie boli rovnaké pre farmárov zo starých aj nových členských krajín. Aká je šanca na úspech?
Babiš: Najprv si zrátajme hlasy jednotlivých krajín a porovnajme, koľko ich majú Nemci a Francúzi a koľko nové krajiny. Politika je normálny biznis. Môžeme byť úspešní, len keď naše záujmy politici nekompromisne vylobujú. Netreba si navrávať iné. Ide o to, aby Česi, Slováci, Maďari, Rumuni a ďalší s podobným charakterom poľnohospodárstva sa spojili a vylobovali svoje požiadavky a postavili sa spoločne proti tým, ktorí nás chcú znevýhodniť. Napríklad limitom na rozlohu fariem, pretože u nás sú veľké farmy.
Môže byť v únii vôbec spravodlivá agrárna politika?
Babiš: Čo je spravodlivé? Nič nie je spravodlivé. Agrofert práve teraz prehral s Poliakmi arbitráž, hoci sme dokázali, že nás podviedli. Spravodlivosť, láska a pravda nezvíťazia. Buďte si istí.
A kto teda zvíťazí? Vyhrajú vždy len silnejší, mocnejší?
Babiš: Zvíťazí Čína, India a Brazília.
Aj so svojimi kurencami?
Babiš: Áno, tieto krajiny Európu zničia, lebo samotný Brusel nás ničí svojimi opatreniami, obmedzeniami, ekologickým terorizmom, emisiami, pokutami za kartely. Európa sa sama zničí.
Nie je podstatou zápasu o prežitie to, ako dopadne liberalizácia svetového obchodu s potravinami?
Babiš: Celý problém sa vždy napokon koncentruje do ceny potravín. Keď niekto nedodržiava pravidlá, ktoré platia pre nás, potom je to o cene.
Ale kto dnes robí cenu? Nie sú to náhodou predovšetkým a najmä obchodné reťazce?
Bláha: Reťazce prepísali dejiny obchodu s potravinami na Slovensku aj v Českej republike. Všetko v tomto vzťahu od dodávky tovaru cez servis atď. funguje iba na základe jediného kritéria, a tým je najnižšia cena.
Zodpovedá cena vždy kvalite kurčiat? Komu by napadlo, že raz budeme jesť kurence nielen z Maďarska, Česka či Poľska, ale aj z Francúzska. Ozaj, aké sú francúzske kurence?
Bláha: Dovážajú sa sem malé hlbokozmrazené kurčatá s hmotnosťou asi jeden kilogram. Sami Francúzi priznávajú, že ide o kurčatá béčkovej kategórie, o čom sme sa presvedčili teraz na výstave Sial v Paríži. Ide o kurčatá, ktoré majú napríklad vzhľadovú chybu či nejakú zlomeninu. Zabalia ich do nepriehľadného vrecúška, získajú výnimku a vyvezú do rozvojovej krajiny alebo na trh strednej či východnej Európy. Reťazec takéto kurence nakúpi výrazne lacnejšie ako kvalitné prvotriedne áčkové kurčatá. Dá si k tomu príslušnú prirážku a predá.
Všetci potravinári si sťažujú na obchodníkov. Nie sú to samaritáni, tak ako nimi nie ste ani vy.
Bláha: Všetko závisí od uhla pohľadu. Na vrchole potravinovej vertikály sú obchodné systémy. V súčasnosti až na výnimky – Coop Jednotu, čiastočne aj Balu či CBA – nie sú slovenské. Nadnárodné reťazce sa správajú tak, ako sa im to umožňuje. My s nimi radi spolupracujeme, lebo ani nemáme inú alternatívu. Cez obchodné systémy tečie na trh 80 až 90 percent našej produkcie. Ďalších odbytových kanálov, ako bola napríklad HoReCa (hotely, reštaurácie a kaviarne) už niet, pretože ich zničil ambulantný predaj s hydinou či inými výrobkami. Dnes aj v najdrahších hoteloch a reštauráciách v centre Bratislavy pripravujú kuracie mäso z mrazených brazílskych kurčiat alebo akože chladených poľských kurčiat.
Obchod ide celkom prirodzene za tovarom, ktorý mu umožňuje najvyššie zisky. Čo môže urobiť výrobca?
Bláha: Odpoviem príkladom. Poľský výrobca kureniec má nulovú DPH, kým slovenské farmy platia 19–percentnú DPH. Poľská porážka platí trojpercentnú DPH, slovenská 19–percentnú. Rozdielne sú aj sociálne či nemocenské poplatky. Na Slovensku je to 35,9 percenta z každého zaplateného eura, v Poľsku je to maximálne 560 českých korún. Podnikať v takýchto podmienkach je neporovnateľné, najmä keď reťazce majú možnosť nakúpiť hydinu hocikde v zahraničí. Firmy, ktoré dosiahnu na lokálnych trhoch lepšie ceny, sú ochotné prebytky vyviezť za nižšie ceny von len preto, aby doma nekazili cenu. Spotrebiteľ to nevie, ale výrobca si s tým musí poradiť. Je to čoraz ťažšie.
Napríklad aj preto, že na Slovensko sa dováža poľská hydina, ktorá sa prebaľuje a na pult ide ako slovenská? Nie je to vlastne falzifikácia?
Bláha: Nie, pretože všetko sa deje v rámci veterinárnych zákonov, ktoré sú platné, ale zlé. Budeme sa snažiť o zmenu týchto zákonov, aby slovenské kurča bolo len to, ktoré sa na Slovensku vyliahlo, vykŕmilo sa slovenským obilím, ktoré bolo slovenskými rukami spracované, zabalené a predané. Len vtedy môžeme povedať, že ide o slovenské kurča.
Koľko firiem sa živí prebaľovaním zahraničných kurčiat do slovenských obalov?
Bláha: Otvorte si stránku štátnej veterinárnej a potravinovej správy a zistíte, koľko ich pribudlo. Tieto firmy majú povolenie voziť hydinu z Poľska, Maďarska, ČR. Prebalia ju a deklarujú ako slovenskú. Treba iniciovať zmenu zákona, aby bolo úplne jasné, čo je slovenské, české, poľské, aby nebol potrebný iba posledný krok uvedenia výrobku na trh. A ešte na jednu vec si treba posvietiť.
Na čo?
Bláha: V posledných rokoch sa zvyšuje podiel takzvaného ambulantného predaja potravín. Na severnom Slovensku predávajú rovno z áut nielen hydinu, ale aj zemiaky, vajíčka. Nemajú chladiarenskú technológiu, umývadlo, registračnú pokladnicu a starosta dediny namiesto toho, aby dbal na zákon, im ešte cez obecný rozhlas pomôže s predajom. Nikto s tým nerobí poriadok.
O koľko sú lacnejšie kurčatá oproti tým, ktoré ponúka kamenný obchod?
Bláha: O zisk reťazcov.
Zatvárate žilinský závod. Nehrozí podobný osud aj topoľčianskej Hyze?
Babiš: Prečo by sme ju zatvárali? My tu podnikáme, platíme dane, nech sa štát postará o to, aby sa tu dodržiavali zákony. Aby sa tu nezamestnávali ľudia načierno, aby sa sem nevozili nekvalitné, chybné výrobky. Nech si inšpekcia robí svoju robotu, dáva pokuty tým, ktorí porušujú zákony. Dobre, že začali robiť poriadok. Nechceme žiadne iné podmienky pre slovenských producentov oproti zahraničným. Chceme rovnaké podmienky. Tie teraz nemáme.
Ale nerovné podmienky najviac využíva obchod. Neprekáža vám to?
Babiš: Je úplne normálne, že obchod chce zarobiť a keď mu to niekto umožní, s tým sa nedá nič robiť. Možno Tesco nevedelo, čo dováža. Teraz to vedia, tak z toho asi vyvodia nejaké dôsledky.
Myslíte si, že škandál so salmonelou ovplyvní povedomie spotrebiteľa?
Bláha: Všetko ukáže čas. V Poľsku je 1 400 bitúnkov hydiny. Sú tam veľmi kvalitné fabriky vyvážajúce len do západnej Európy a potom sú tam desiatky stredných a malých porážok, ktoré z nášho pohľadu nespĺňajú žiadne štandardy, ani hygienické, ani veterinárne. Poľský výrobca sa bije do pŕs, že spĺňa všetky náležitosti. Ja iba pripomeniem, že mrazenie vodou prináša veľké riziko prenosu patogénov salmonely. Okrem toho spotrebiteľ si nekupuje čisté mäso, ale dve až päť percent vody. A v prípade poľských šťavnatých rezňov je vody oveľa viac. V tzv. masírkach do rezňov doslova natlačia 20–30 percent vody. Kilo tohto tzv. šťavnatého mäsa obsahuje 30 percent vody.
Neprihrievate si teraz trochu polievočku? Ste naozaj stokarátová firma?
Babiš: Sme slovenská firma a hovoríme pravdu. Dodržiavame pravidlá a platíme dane. Nechceme nič viac, len aby sa na všetkých uplatňoval rovnaký meter ako na nás.
Kontroverzný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch má byť zrušený. Obchodníci sľubujú ministerstvu hospodárstva, že sa budú snažiť presadzovať do obchodov slovenské výrobky. Veríte, že obchod sľub naozaj splní?
Babiš: Pre nás je dôležité, aby platili rovnaké pravidlá hry pre všetkých. Isteže, zákazník sa rozhoduje, čí tovar si kúpi. Ale ak obchodníci dovezú iba poľské kurčatá, spotrebiteľ si ani nemôže vybrať iné ako poľské.
Andrej Babiš
Najbohatší Slovák žijúci v Česku vybudoval agro–chemické impérium, aké nemá na území bývalého Československa obdobu. Po štúdiu na ženevskom gymnáziu a Vysokej škole ekonomickej v Bratislave pred revolúciou zastupoval podnik zahraničného obchodu Petrimex v Maroku. Tesne pred rozpadom federácie sa podieľal na založení pobočky Petrimexu v Prahe, ktorú krátko nato pretvoril na Agrofert. V súčasnosti Holding Agrofert pozostáva z okolo 200 firiem, z nich 30 je na Slovensku, okrem iného Duslo Šaľa a Hyza Žilina. Dovedna zamestnáva 27–tisíc ľudí. Babišov majetok časopis Forbes tento rok odhadol na 736 miliónov eur a prvýkrát ho zaradil medzi najbohatších ľudí sveta. Babiš vybudoval komplex, o akom kedysi sníval zakladateľ JZD Agrokombinát Slušovice František Čuba. Poprepájal fi rmy podnikajúce vo výrobe hnojív, krmív, v mäsovom priemysle, strojárstve a v predaji strojov. Chýba už len maloobchod. Ako nedávno priznal, „momentálne na to nemáme“. Rád zdôrazňuje, že jeho fi rmy platia dane v krajinách, kde podnikajú. Babiš má české občianstvo. Je druhý raz ženatý a žije neďaleko Prahy.
Petr Bláha
Na poste generálneho riaditeľa spoločnosti Hyza pôsobí od roku 2008. Po štúdiu ekonómie a priemyselného riadenia na Vysokej škole banskej tento český manažér pracoval okrem iného ako generálny riaditeľ spoločností Plynostav Pardubice Holding, Paramo Pardubice či Gumárny Zubří. Je ženatý a má dve deti.