Maďarský štátny dlh dosiahne tento rok 80 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zadlženie tejto problémami zmietanej krajiny je priemerom európskych krajín v tomto ukazovateli. Vo väčšine ostatných štátov vo východnej časti kontinentu je štátny dlh hlboko pod limitom 60 %, ktorý maastrichtské kritériá pokladajú pre členov eurozóny za prípustný. Avšak pokles dlhov nových a budúcich členov zóny bude podľa hlavného analytika Erste Group Fritza Mostböcka pozvoľný.
V uplynulých rokoch štátne dlhy krajín strednej, východnej a južnej Európy (KSVJE) sústavne rástli. V Rumunsku bol štátny dlh v roku 2005 iba 15,8 % HDP, v súčasnosti dosiahol 30,5 %. V Slovinsku vyskočil v rovnakom období zo 14,6 na 41,6 %. V Poľsku stúpol zo 47 na 54 %. Opačným smerom išlo Bulharsko. Štátny dlh mu klesol z 29 na 17,4 %.
Mostböck upozornil na to, že štátny dlh Maďarska, Česka, Slovenska, Rumunska a Chorvátska je spolu 220 miliárd eur, čo je stále o 80 miliárd eur menej než dlh Grécka.
Analytik verí, že údaje o výške dlhov v KSVJE nie sú sfalšované.
Ekonomiky v regióne už nebudú dosahovať také prírastky HDP ako v minulosti. Mali by im však zostať konkurenčné výhody, napríklad nízke mzdové náklady, ktoré počas krízy znovu klesli. Informovali o tom rakúsky denník Die Presse a agentúra APA.