Znížiť by sa tak mohla najvyššia suma, ktorú každý mesiac zaplatia za lieky ľudia s nízkymi príjmami. Vláda uvažuje aj o tom, že okrem dôchodcov a invalidov ju rozšíri aj na ľudí v hmotnej núdzi. Premiérka očakáva diskusiu pri zmenách v stavebnom sporení a pri rušení daňovej úľavy pri príspevkoch na tretí dôchodkový pilier. „V týchto troch okruhoch je vláda ochotná počúvať návrhy poslancov a ak niekto príde s návrhom, ktorý nepoškodzuje štátny rozpočet, sme ochotní ho podporiť,“ povedala Radičová.
Mikloš považuje rozpočet za dobrý, pretože vďaka utiahnutiu opaskov sa síce v budúcom roku rast Slovenska spomalí, v ďalších rokoch však financie budú zdravšie, a tak sa zlepší aj ekonomika celého štátu. „Rozpočet ozdraví verejné financie a vytvára predpoklady na zdravý rast Slovenska,“ tvrdí Mikloš. Naopak, líder opozície Robert Fico (Smer) tvrdí, že rozpočet nie je dobrý, pretože vláda zvolila nezmyselnú politiku zdražovania. „Rozpočet považujeme za reštriktívny, spôsobí prepad hospodárskeho rastu, rast inflácie,“ tvrdí Fico.
Oproti pôvodnému návrhu si ešte polepšil rezort obrany o 20 miliónov eur. „Treba to chápať ako navýšenie pre občanov, lebo to bude úzkostlivo viazané na opravu vojenskej techniky, ktorá je určená na povodne. My máme tú techniku v dezolátnom stave,“ komentoval to minister Ľubomír Galko (SaS). Na obranu, ktorej sa škrtanie dotklo najvýraznejšie, by išlo iba 1,07 percenta výkonu ekonomiky. Pri vstupe do NATO Slovensko deklarovalo snahu dostať obranné výdavky na úroveň dvoch percent HDP. Z diery v štátnej kase chce vláda ušetriť 1,75 miliardy eur, podľa Radičovej najviac na výdavkoch štátu. „Škrty v štátnej správe predstavujú väčšiu časť 970 miliónov eur z pripraveného balíka úspor,“ tvrdí premiérka. Analytici však hovoria, že to nie je celá pravda. Značnú časť tejto sumy kabinet totiž získa bez vlastného pričinenia. Vláda napríklad na budúci rok neočakáva dosahy povodní a nepredpokladá ani väčšie stimuly pre investorov. Po zohľadnení všetkých týchto faktorov kabinet ušetrí asi 600 miliónov, pričom občania a firmy prispejú na vyšších daniach a odvodoch sumou 770 miliónov eur.
Analytici sú opatrní aj pri hodnotení rozpočtu ako celku. Z navrhovaných príjmov 16,9 miliardy eur totiž počíta so štyrmi miliardami z eurofondov. Na podobnú stratégiu doplatil aj rozpočet na rok 2009. Minulá vláda očakávala, že z eurofondov príde 3,6 miliardy, Slovensko však bude čerpať oveľa menej.
Ak pritom peniaze neprídu, je tu riziko, že ekonomika sa bude zviechať z krízy pomaly, čo sa prejaví na nízkej tvorbe nových pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku na tenších peňaženkách občanov. Až priebeh budúceho roka ukáže, či rezorty nemali veľké oči. Podľa skúseností z minulosti sa navyše eurofondy často stávali skôr predmetom zákulisných bojov lobistov.
Rozpočet na rok 2011
- 13,1 miliardy € sú celkové príjmy
- 16,9 miliardy € sú výdavky
- 3,8 miliardy € je schodok
- deficit verejnej správy dosiahne 4,9 % produktu ekonomiky
- na tento rok plánovala bývalá vláda deficit 5,5 % HDP, v skutočnosti sa odhaduje až 7,8 %