Nová rýchlostná cesta cez Donovaly poškodí národné parky

Rýchle spojenie Bratislavy s východom Slovenska má podľa plánov vlády najprv smerovať cez Banskú Bystricu, nie severom cez Žilinu. Návrh ministra dopravy Jána Figeľa však podľa niektorých ochranárov poškodí slovenskú prírodu.

07.09.2010 06:50
Diaľnica, kamión Foto:
Ilustračné foto
debata (30)

Rezort dopravy naznačil, že hlavná tepna krajiny pôjde po rozostavanej ceste R1 od Nitry cez Zvolen a ďalej popri Donovaloch do Ružomberka, kde sa napojí na diaľnicu D1 a bude pokračovať na východ. Priamo však zasiahne významné chránené územia v štáte.

Diskutujte: Mal by štát investovať skôr do diaľnice cez Žilinu alebo do rýchlostnej cesty cez B. Bystricu?

Ochranári navrhujú stavať R3

„Rýchlostná cesta R1 by prechádzala cez dva národné parky – Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Do Národného parku Nízke Tatry by to bol najväčší zásah od jeho vzniku,“ povedal Marián Jasík z Inštitútu ochrany prírody. Podľa neho by to mohlo spôsobiť podobné problémy, aké sa vyskytli pri výstavbe diaľnice D1 v úseku medzi Martinom a Ružomberkom. Európska komisia v danej trase doteraz nepovolila výstavbu kvalitnej cesty, pretože sa jej nepozdávalo výrazné poškodenie životného prostredia.

D1, R1, R3
D1, R1, R3 D1, R1, R3

(kliknutím zväčšíte)

Ministerstvo dopravy však pred pár dňami pôvodné plány predchádzajúceho šéfa rezortu Ľubomíra Vážneho na výstavbu diaľnice zrušilo. Od ochranárov si tak vyslúžilo pochvalu. Rezort dopravy však plánovanú diaľnicu postaviť chce, no lacnejšie. Preto sa ju chystá platiť zo štátnej kasy alebo eurofondov, nie súkromných peňazí. Takýto krok môže výrazne oddialiť dokončenie spojnice na východ Slovenska. Náplasťou na sťažnosti vodičov preto má byť cesta smerujúca cez Banskú Bystricu.

S navrhovaným riešením však ochranári nesúhlasia. „Boli by ohrozené vtáčie územia, viaceré lokality vzácnych rastlín a zabrali by sa pomerne cenné územia lesov. Pre zvieratá by sa tiež vytvorila výrazná bariéra,“ doplnil Jasík. Takúto trasu cesty nakreslil pred rokmi do mapy už exminister Vážny.

„Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 do Ružomberka nie je adekvátne z celoslovenského pohľadu. V regióne sú národné parky, v oblasti sa preto nepočíta s rastom osídlenia či výstavbou podnikov,“ doplnil Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Podobne ako ochranári navrhuje dokončenie rýchlostnej cesty R3. Tá o niekoľko kilometrov západne kopíruje R1. Smeruje od Martina cez Hornú Štubňu a Kremnicu do Šášovského Podhradia. Je súčasťou európskeho cestovného koridoru, cez Slovensko má prepájať Poľsko s Maďarskom. Zároveň neprechádza nijakým chráneným územím.

Cesta cez Kremnicu je veľmi zložitá

Ministerstvo dopravy však pri výbere trasy cesty popri Donovaloch plánuje odbremeniť horský priechod a domnieva sa, že posudzovanie cesty z pohľadu vplyvov na životné prostredie dopadne dobre. Pokračovanie rýchlostnej cesty R1 pripravuje Slovenská správa ciest. Trasa smerujúca východne od Donovál vychádza podľa niektorých štúdií ako vhodnejšia, kratšia ako cesta R3 a ekonomicky výhodnejšia. Zároveň by sa ňou odbremenil vyťažený horský priechod cez Donovaly, ktorým denne prejde približne 8–tisíc áut.

Cez úsek plánovanej rýchlostnej cesty R3 pri Kremnici denne jazdí len približne 3 700 áut. Tiež samotná výstavba cesty cez Kremnicu je podľa viacerých údajov veľmi zložitá. Okrem razenia trasy cez hornaté územie by viedla územím bývalých baní, kde hrozia rôzne geologické poruchy. Najnovšie sa navrhuje ako prípustná možnosť výstavby R3, jej napojenie na cestu R2 (z Trenčína do Žiaru nad Hronom) pri Handlovej, čím sa obíde ťažký kremnický úsek.

30 debata chyba