Taký variant uťahovania opaskov je aktuálne najpravdepodobnejší. Ministri o opatreniach do večera rokovali na ministerstve financií. Konečné slovo bude mať v utorok Koaličná rada.
Rast DPH sa najviac dotkne rodín s deťmi. Napríklad manželia s dvoma deťmi podľa Štatistického úradu míňajú mesačne na spotrebný tovar a služby 930 eur, z čoho si štát berie na DPH 178 eur. Ak sa daň zvýši o percento a domácnosť sa neobmedzí pri kúpe potravín či energií, odovzdá štátu mesačne o takmer desať eur viac. Ďalších päť eur za mesiac by takáto domácnosť s jedným fajčiarom odovzdala štátu navyše v prípade desatinového zvýšenia spotrebných daní na alkohol a cigarety.
Koalícia napriek tomu nateraz presadzuje rast DPH ako „najmenej bolestivý krok“, ako splatiť dlhy spôsobené krízou. Ako alternatívu má pripravený už menej pravdepodobný rast odvodov pre 400-tisíc živnostníkov, pri ktorom by napríklad bežný murár prišiel mesačne o vyše 200 eur. Odborníci však majú pochybnosti aj o raste DPH. „Zvýšenie DPH ľudia zo strednej a z vyššej vrstvy výraznejšie nepocítia. Chudobnejší áno. Ľudí s nízkymi príjmami sa však šetrenie štátu dotkne takmer vždy,“ tvrdí Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.
Spotrebiteľské združenia vládu upozorňujú, že ak chce šetriť, mala by začať od seba. „Povinnosťou vlády je rozložiť bremeno spravodlivosti na všetky systémové zložky na trhu, nielen na spotrebu,“ upozorňuje predsedníčka Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska Božena Stašenková.
Jozef Lounek zo Združenia slovenských spotrebiteľov dúfa, že zvýšenie DPH sa neprejaví v cenách v obchodoch v plnej miere. „Časť by sa mala odrátať z marží obchodníkov,“ dodáva. V prípade rastu DPH o dva percentuálne body by sa všetky ceny zvýšili podľa odhadov asi o jedno percento. Ak by DPH išla na 20 percent, dosah by bol polovičný. Lounek predpokladá, že ceny by sa zdvihli najmä pri drahších tovaroch a každodenné potraviny ako rožky či mlieko by zdražovanie postihlo len nepatrne.
Vláda chce na budúci rok do štátnej kasy spolu naliať dodatočných 1,7 miliardy eur, z toho polovicu zrejme ušetria ministerstvá a úrady. Zvýšenie DPH z 19 na 20 percent by štátu prinieslo ročne asi 320 miliónov eur, z celkovej potrebnej sumy vyše 800 miliónov eur na strane príjmov. Z daňovo-odovodového balíka malo pôvodne natiecť asi 440-miliónov eur, ale predovšetkým odvodové zmeny sa zrejme nebudú realizovať, a tak pritečie výrazne menej. Vynahradiť by si to mal kabinet na raste spotrebných daní na alkohol a cigarety, kde sa očakáva prínos okolo sto miliónov eur. Akým spôsobom kabinet Ivety Radičovej nakoniec dostane do štátnej kasy o 800 miliónov eur na príjmov viac, by malo byť jasné až na budúci týždeň v utorok.