Koalícia však naznačuje, že postoj zmenila po spoznaní skutočnej výšky štátnych dlhov. Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) po schválení programového vyhlásenia vlády uviedol, že výška podielu, ktorý sa bude predávať sa ešte zváži. „Nevylučujeme úplné odštátnenie,“ dodal.
Splatenie dlhov aj pomocou privatizačných výnosov pravica považuje za politicky a sociálne menej bolestivé, ako rázne zvyšovať dane či predlžovať dôchodkový vek. „Situácia v oblasti verejných financií je vážnejšia, ako sa pôvodne zdalo, a preto pravdepodobne došlo k zmene aj vo vzťahu k teplárňam,“ hovorí podpredseda KDH Július Brocka. Nevylúčil, že klasicky sa bude privatizovať aj železničná spoločnosť Cargo a letisko v Bratislave, pri ktorých koalícia pôvodne neuvažovala o privatizačnom výnose, ale skôr o tom, že peniaze z predaja nechá na rozvoj firiem. „Je však otázne, koľko by štát na predaji Carga a letiska získal,“ dodáva Brocka.
Na otázku, aký dosah si ponechá štát prípadne mestá v teplárňach, minister dopravy Ján Figeľ uviedol: „Bude to predmetom analýz, Cargo treba najprv konsolidovať, pretože podnik má zlé hospodárske výsledky.“
Predaj teplární, Carga a letiska pripravovala ešte v roku 2006 Dzurindova vláda. Vtedy za ich privatizáciu očakávala spolu okolo 800 miliónov eur. Privatizáciu však Dzurindov kabinet nestihol dokončiť a Ficova vláda veľké firmy predávať odmietla. Teraz by výnos mohol pomôcť štátnej kase, na ozdravenie ktorej je podľa Mikloša na budúci rok potrebných nájsť 1,7 miliardy eur a o túto sumu zvýšiť príjmy či znížiť výdavky štátu.
Minulá vláda priamo neprivatizovala, ale niektoré štátne majetky predsa predávala. Podľa Mikloša na predaj teplární s účasťou štátu budú vypísané klasické transparentné tendre. „Chceme to urobiť čistými, štandardnými tendrami, kde určite pozveme aj pána Fica osobne, keď to chce kontrolovať, aj ďalších, nech ten proces sledujú. Bude to urobené úplne inak, ako keď robila bývalá vláda rôzne skryté privatizácie,“ konštatoval Mikloš pre agentúru SITA.
Minulý kabinet čelil kritike za skrytú privatizáciu, keď štátna Bratislavská teplárenská predala lukratívne pozemky v centre Bratislavy skupine Penta za vyše 33 miliónov. Tepláreň Košice zase odstúpila zahraničnému investorovi výrobu tepla v Prešove. Fico to však za privatizáciu nepovažoval, aj keď veľké štátne teplárne označoval za strategické podniky. Súčasná vláda však teplárňam nálepku „strategické“ nedáva. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) síce prikázala ministerstvu hospodárstva dať do programového vyhlásenia formuláciu, že „vláda nebude privatizovať strategické podniky“, výnimku však dostali teplárne, Cargo, letisko a podniky autobusovej dopravy.
Podľa zákona o veľkej privatizácii teplárne strategické nie sú a tak v nich štát nemusí mať väčšinu. O štatút „strategických“ firiem teplárne prišli v roku 2003 po zmene zákona o veľkej privatizácii.
Vyhlásenie Mikloša o tendroch na predaj teplární nepotešilo mestá. „Je to nečakaná informácia. Práve sme pripravovali stanovisko k programu vlády, že sa tešíme na prevod akcií teplární na mestá,“ reagoval Marián Minarovič z Únie miest Slovenska. Podľa neho je problematika energetiky pre veľké mestá kľúčová, ale bez ovládania teplární ju nemôžu riadiť. V minulosti, keď štát pripravoval predaj väčšinových podielov v teplárňach, mestá žiadali, aby sa na ne presunuli aspoň všetky zvyšné menšinové balíky.