Teoretickí právnici tvrdia, že takéto sankcie zodpovednosť firmy neriešia. Medzinárodné právo má totiž širší katalóg trestov, napríklad trvalé zatvorenie prevádzky, vylúčenie firmy z verejných zákaziek či odobratie povolenia na činnosť.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic označil novelu za „výsmech boja proti nečestným praktikám v podnikaní“. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka o nej povedal, že nie je podľa jeho predstáv. Model, ktorý chcel presadiť prokurátor, vychádza z priamej zodpovednosti a funguje napríklad v Holandsku, vo Francúzsku či v Portugalsku.
Pri priamej trestnoprávnej zodpovednosti sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné tresty. Po novom bude pokutu alebo zhabanie majetku od septembra navrhovať prokurátor podaním na trestnoprávny súd v prípadoch, kde bolo začaté trestné stíhanie. Ak firma nebude mať dostatok majetku, súd na ňu vyhlási konkurz. Zhabanie majetku sa bude viazať na trestné činy ako drogové delikty, obchod s ľuďmi, vydieranie, falšovanie peňazí a dokladov, zločinecké skupiny či terorizmus.
O zodpovednosti firiem sa diskutovalo viac ako desať rokov. Počas nich boli pripravené dve novely a samostatné zákony, ani jedna z nich však neprešla. K schváleniu tejto novely donútil politikov tlak z medzinárodných inštitúcií. K prijatiu viazali Slovensko záväzky prijaté na pôde Európskej únie, Rady Európy a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).